Založ si blog

Kniha byliniek

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.

O nikotíne

Nikotín je jedným z najväčších darov a najväčších pohrôm novodobého života: vynašiel ho diabol proti nude a človek, kým bude na zemi nuda, proti nemu nič nezmôže. V žilách pôsobí ako silný jed a ešte aj ohlupuje. Zakaždým, keď jeden deň priveľa fajčím, aby som vládal pracovať, na druhý deň som polohlupák a nemôžem pracovať. A okrem toho fajčenie môže v našom živote spôsobovať stavy úzkosti, potivosť, búšenie srdca a iné, životunebezpečné komplikácie. Nič sa proti tomu nedá urobiť. Tabakový dym prikrýva svet akýmsi dobrotivým závojom hmly; toto trpké šťastie a zabudnutie je okamihom pôžitku všedných dní – kto je natoľko silný, aby sa ho úplne vzdal alebo vzdal sa ho skôr, než je to nevyhnutné? Lebo jedného dňa to nevyhnutné bude… Srdce, očné nervy, žalúdok, črevá, všetko sa proti nemu vzbúri. Až vtedy odhodíme trpký ohorok, okamžite priberieme, budeme zdraví, tuční a nešťastní.
Dovtedy však! Ako keby sme celý deň cmúľali prsník nejakej zlomyseľnej, ale radodajnej pramatky! A k životu je potrebná aj nejaká hra a jed; inak to iba zdravie a všednosť, nie život.

O tom, čo som sa naučil počas náletu

Počas náletu som sa naučil, že pocit strachu, ktorý sa pri hluku neďaleko vybuchujúcich bômb zmocňoval aj mňa, je v prvej štvrthodinke oveľa potupnejší, človeka nehodnejší, než by si zaslúžil, aby sme sa mu dušou i nervami podvolili. Preto som sa naučil to – čo je, mimochodom, jediným skutočným zmyslom všetkých našich zámerov a myšlienok -, že sa neslobodno ničoho báť, pretože ten, kto sa vo chvíli nebezpečenstva bojí, sa predtým, v pokojnejších obdobiach života učil, čítal, myslel zbytočne, darmo nazbieral skúsenosti o hodnote a prirodzenosti ľudského života. Ten, kto sa bojí, podvádza: celý svoj život sa podvádzal, pretože sa na smrť nepripravoval naozaj, so zacelenou dušou. Preto som sa vychovával k tomu, aby som sa už nikdy viac nebál toho, čím by ma mohli ľudia alebo príroda ohrozovať; bojím sa ešte toho, čím by som sa mohol previniť sám proti sebe, bojím sa hlasu svojho svedomia; lebo činy nás usvedčujú.

O ľudskej vulgárnosti

Masa, ako spoločenská sila, sa za mojich čias rozmohla v takej miere, že už nejestvuje jaskyňa, postoj, názor, kam by sme sa mohli pred ňou utiahnuť. Prirodzene naivný a nerozumný je ten, koho uráža existencie más, a kto hľadá útočisko v póze akéhosi chúlostivého a znechuteného individualizmu. Masa je tu ako dážď, vietor, zem. Treba s ňou rátať. Aristoteles však hovorí: “Veľká masa má dušu otroka a správa sa ako dobytok.” Tento postreh zaznel pred dve a pol tisíc rokmi; dnes platí väčšmi ako kedysi.
V súčasnosti sa vulgárnosť ľudí rozrástla do takých beznádejných rozmerov, že už nejestvuje taká výchovná metóda, ktorá by mohla proti nej účinne bojovať. Reflexy masy už nie sú ľudské v tom zmysle, ako nás tomu učil duch kresťanskej a klasickej starovekej kultúry. Nedá sa s nimi diskutovať, ako keby si diskutoval s pijanmi alebo posadnutými, ktorí ti odpovedajú len bľabotom svojich utkvelých predstáv. Nedá sa vplývať na ich city; cítia inak, ako cítili ľudia doteraz. V ich duši sa účasť a súcit zdeformovali; v ich nervoch panujú len chamtivosť a krvilačnosť, bezmedzná a dychtivo pahltná, smutná túžba po pôžitkoch. Ľudská vulgárnosť už nemá hraníc. O jeden dôvod viac na to, aby ozajstný človek zotrval tvrdošijne a smelo na svojom mieste, myslel, cítil tak, ako sa na človeka patrí.

O uspokojení

V živote jestvuje jediné zadosťučinenie, áno jediné uspokojenie: dokončiť tú tichú, vedľajšiu, ale odborne vycizelovanú prácu, na ktorú ťa tvoje sklony a schopnosti predurčili, neunikať pred touto prácou do márnivej “role”, byť spokojný s poznaním, že tvoja práca bola podľa možnosti čo najpoctivejšia a možno pre ľudí prospešná. To je najviac, čo ti môže život dať.

O cigaretovej špičke

Pa štyridsiatke je dobré šlukovať cigaretový dym cez cigaretové špičky. Tieto cigaretové špičky vybavené minerálnou výstelkou pohltia len nepatrný zlomok splodín nikotínu a cigaretového papiera, no predsa len trochu pomôžu. Neuchránia pred jedom nikotínu, no zmierňujú ranný kašeľ a hlieny. Každému odporúčam.

O tom, že ženami sa netreba priveľmi zaoberať

Nikdy som nechápal mužov, ktorí trpia kvôli žene žiadostivosťou a bedákajú. Pýtajú sa: “Čo teraz asi robí? Miluje iného?” Alebo: “Prečo nie je pri mne?” Alebo “Dokedy mi bude patriť?” Tieto pocity sú mi vo svojom skutočnom tragickom význame cudzie – pravdaže, nemôžem povedať, že som v mladosti takýmito chorobnými krízami neprešiel. No dnes už nedokážem pochopiť, že niekto môže kvôli nevere či nevľúdnosti ženy spáchať samovraždu. Po puberte, v zrelom mužskom veku, som žil so ženami ako s milými a potremnými družkami, ktoré sa aj so mnou vo veľkých úlohách života, z času na čas, spolčili, aby mi pomohli znášať veľmi ťažký osud, osud človeka. Ale inak som od nich neočakával vernosť, ani zvláštnu vľúdnosť, ani obete. Tešil som sa ich nehe, vzrušujúcej a upokojujúcej omamnej sile ich tela, ich bystrému úsudku, pudovým a niekedy až hrdinským vášňam, obdivoval som ich vytrvalú a minucióznu šikovnosť, keď chceli – s posadnutou detinskosťou – ustáliť ľudské city. Ale keď odišli z mojej izby alebo z môjho života, viac som na ne nemyslel. Mám takúto povahu, a som vďačný osudu, že ma ňou požehnal a myslím si, že len takýto postoj je hodný muža.

O bojovom duchu a prvej línii

V časoch, ako sú aj tie naše, keď sa všetko deje nielen horizontálne, ale aj vertikálne, človek koná správne, ak sa naučí žiť opatrne ako frontový vojak. Pretože, keď sa správaš múdro, nie malicherne. Keď sa rozvážne pohybuješ, keď zohľadňuješ priestor, situáciu, nebezpečenstvo, konáš v smere najmenšieho odporu, neútočíš predčasne, v okamihu útoku však ostávaš smelý a pokojný, si odvážny. Byť vojakom v bitke je nebezpečná úloha, ale nie je o nič menej nebezpečné byť občanom v čase totálnych, vertikálnych útokov života. A my žijeme v takomto čase. Preto zvažujeme každý pohyb, vo dne v noci, pri každej možnej príležitosti, aby sme vo veľkom zápase, ktorý nás predurčuje ako bojovníkov, zbytočne nemrhali silami. Musíme bojovať vo dne v noci. Naša práca, naše zábavy, čítania, predstavy o živote, poznatky a skúsenosti, to všetko je zbraň v tomto zápase. Takže zaujmime svoje mieso v skromnom a nebezpečnom kryte, sledujme z nory nášho života každý pohyb nepriateľa, a nemrhajme predčasne ani energiou ani muníciou. A medzitým, keď nepriateľ spí a nebo je plné hviezd, kochajme sa nimi.

O hriechoch a výčitkách

Treba sa naučiť mlčať, a to je možno to najťažšie. Človek vždy povie o slovo navyše. Mlčania nikdy nie je dosť. Aj preto, lebo každá reč je zúfalá. Veď aké beznádejné je už aj písané a zachytené slovo! Poobzeraj sa po svete: čo zmôže množstvo napísaných slov, rady, presvedčivé pokusy? Nič nezmôže. Čo môžeš očakávať, ak niekomu niečo povieš? Nič nemôžeš očakávať. Preto mlč, zakaždým mlč dôslednejšie a dlhšie, než keď hovoríš, nechci nasilu presvedčiť ostatných, lebo je to nemožné – pravda má iba vtedy akú-takú výchovnú silu, keď ju objavíš ty sám – a nepredvádzaj sa tým, že niečo vieš. Ešte raz ti vravím: mlč. V mieri a vojne, mlč. A ak si prehovoril, vypláchni si po to prehovore ústa. A keď si hovoril nemiestne a mučia ťa výčitky, neodháňaj ich; postav sa im zoči-voči, tvrdo; priznaj si: “Už zase som rozprával, a prejavil som sa nemiestne, prehnane, najhevane alebo márnivo; stalo sa to, už to nemôžem napraviť, ale nabudúce budem neoblomnejší a budem mlčať.” Mlč, lebo aj Boh mlčí, a on vie, prečo. Najmúdrejšie je mlčať.

O tom, že s nikým nemožno rátať.

Uvedom si, všetkými silami svojho srdca a mysle si uvedom, že v krízových okamihoch nemôžeš s nikým rátať. Nejestvuje taký príbuzný, priateľ, milenka, ktorých by si skutočne poznal; všetci v kritickom okamihu odhodia masku, ukážu surovú sebeckosť, a ty ostaneš sám vo chvíli, keď najviac potrebuješ, aby pri tebe niekto stál a pomohol dobrým slovom, povzbudzujúcim pohľadom. Viac ani od nikoho neočakávaš; ale v nebezpečenstva nedostaneš ani toto. Medzi ľuďmi sa správaj prívetivo a trpezlivo, no never v nijakú pomoc. Vychovávaj sa k samote a sile. Buď si vedomý toho, že ti nikto nepomôže. A nenariekaj nad tým. Si človek, čiže od ľudí nemôžeš nič očakávať, je to tak.

O spisovateľoch a svete

Spisovateľ by nemal od sveta nič očakávať. Všetko, čo mu môže svet poskytnúť – peniaze, majetok, uznanie, rád za zásluhy, spoločenské vyznamenanie -, spätne vplýva na jeho prácu, na jeho duševnú rovnováhu, na morálnu silu jeho diela. Spisovateľ by nemal chcieť byť spoločenskou autoritou; čím viac stúpa jeho spoločenské uznanie, tým viac stráca jeho dielo morálnu váhu. Spisovateľ nesmie mať nijamý titul ani hodnosť; môže mať len jediný titul, hodnosť – svoje meno. A jeho jediným majetkom na tomto svete je jeho dielo. Nemá zhromažďovať peniaze, ani hnuteľné a nehnuteľné vzácnosti; život si má usporiadať tak, aby bol vo svojej práci čo najslobodnejší, aby nemusel napísať jediný riadok, keď nemá chuť, a má prijať iba takú plácu, ktorú môže podľa svojej najlepšej viery, bez ohľadu na kompromis či módne názory považovať za protihodnotu svojej práce. A nech sa nestará o to, či je alebo nie je “obľúbené” to, čo píšeš – a nech sa nestará, čo bude s jeho dielom počas jeho života a po smrti. Spisovateľ má ostať chudobný. A ak občas za ním sypú zlato lopatou, nech má silu odvrátiť sa od úspechu. A keď mu dychtivo pripínajú na hruď rády, nech týchto vtieravcov odmietne jediným mávnutím ruky. Nikdy nemá politizovať; má vždy súdiť; a, prirodzene, v prvom rade a najprísnejšie má súdiť seba samého. Inak nemá právo nazývať sa spisovateľom.
—————————————————————————–

Hanba im! Sláva nám!

24.03.2011

Hanba im! Sláva nám! Za druhej svetovej vojny bol slovenský štát spojencom Adolfa Hitlera. Slováci vypovedali vojnu USA. Z tých čias sa traduje anekdota: Dvaja slovenskí drotári sa o vypovedaní viac »

Kniha byliniek

23.03.2011

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky. O viac »

Šľak ma ide trafiť

22.03.2011

Šľak ma ide trafiť z chrumkavosti Šľak ma ide trafiť, keď niečo, čo má byť chrumkavé, nie je chrumkavé. Podľa mňa by malo byť na svete všetko chrumkané. Celý svet by mal byť jeden viac »

rakka, syria

Vojna v Sýrii je podľa Asadovej poradkyne takmer na konci

18.08.2017 15:33

Sýrska vláda v krajine podľa nej nebude tolerovať armády, ktoré sú podľa nej "nelegitímne", to znamená americkú aj tureckú.

Hnedé či biele, malé či veľké vajce

Hotely naservírovali hosťom 570 kg vajec s pesticídom

18.08.2017 15:05

V štyroch bratislavských hoteloch spotrebovali 570 kilogramov pasterizovanej vaječnej hmoty s obsahom pesticídu fipronil. Dodávateľovi vrátili len 90 kg.

Pavol Hauptvogel

Slovensko potrebuje oživiť potravinárstvo

18.08.2017 14:00

Slovensko čelí zásadným zmenám klímy a musí na ne reagovať, inak jeho poľnohospodárstvo neprežije.

záplavy, povodne, Považská Bystrica

SHMU varuje pred povodňami na severe Slovenska

18.08.2017 13:36

Výstraha prvého stupňa platí od soboty od 18:00 do pondelka do 6:00.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 140
Celková čítanosť: 116637x
Priemerná čítanosť článkov: 833x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy