Založ si blog

Nazízať, civieť alebo hrať?

Nazízať, civieť alebo hrať?

V našej rodine sa odjakživa hrali karty. Aj za prvej svetovej vojny, aj za druhej svetovej vojny. Väčšinou mariáš a väčšinou o peniaze. Prvé slová, ktoré som na tomto svete vnímal, boli: zeleň, gule, červeň, eso, kontra, rekontra… A keď som v kolíske začul durchmarš – vedel som, že som sa narodil do slovenskej rodiny. Naši hrali vtedy v pivnici. Hore nad nami zúrila vojna, Rusi tiahli cez Bratislavu na Berlín, Nemci utekali. Moja dobrá mama ma musela kolísať nohou, lebo v jednej ruke mala cigaretu, v druhej karty. Partiu tvorili otec, strýko Andrej a sused Vitáloš. Furt sa hádali. V driemotách som počul, ako mama nadáva strýkovi, že jej nazíza do karát. Vraj sa to nepatrí. Je to tak – karty majú svoje pravidlá. U nás doma bolo nazízanie do kariet ešte väčším priestupkom ako kibicovanie. Samozrejme, od kartára všetci čakali, že bude držať karty tak, aby mu do nich nikto nevidel. Obrázkami k sebe a čo najbližšie tvári. Aj rozsadenie bolo také, aby nikto nikomu nevidel do karát. Ak sa predsa našiel potmehúd, ktorý nazízal do karát, nastal renons. Hra sa zrušila a karty sa rozdali znovu.
V dnešných časoch hrajú naši kartári vo vedení štátu jednu partiu za druhou a nadávajú nám, že im nazízame do karát. Bolo by to spravodlivé, keby držali karty tak, aby sme im do nich nevideli. Ale čuduj sa svete, naši kartári držia karty opačne – obrázkami od seba. Človek nemusí ani nazízať – vidí im do karát. Vie, kto je na ťahu, a domyslí si, akou kartou vyjde. Ja som takých kartárov ešte nikde na svete nevidel! Nedá sa im nevidieť do karát – ak ich držia takýmto spôsobom. Stojíme okolo kartárov zľava – sprava a je nás čoraz viac. Tých, čo stoja za kartármi, je čoraz menej. Všetci im vidíme do karát a oni nám nadávajú, aby sme do nich nenazízali! Nadávajú novinárom a najnovšie aj policajtom. Stále rozmýšľam, čo vedie našich kartárov k tomu, aby pred nami karty neschovávali. Amaterizmus? Diletantizmus? Infantilnosť? Alebo je to dáka vyžšia hra – nejaký dosiaľ nevídaný mariáš o peniaze založený na tom, že sa karty všetkým stále ukazujú. Ako môže baviť niekoho hrať karty takýmto spôsobom? Čo je na tom vzrušujúce? A kladiem si fundamentálnu otázku: prečo nám kartári nadávajú, že im nazízame do karát – keď inak nemôžeme. Museli by sme obe oči privrieť, aby sme nevideli skutočnosť! Napadá mi jediná odpoveď: naši kartári si o nás myslia, že nevieme hrať karty… Že nám nič nehovorí desina, eso, dolník, horník, kráľ… že nám ich môžu do ľubovôle ukazovať, zakladať komisie, vyvolávať nezakryte prieky medzi vnútrom a vonkajškom, prezidentom a premiérom, odborármi a vládou, Rómami a Maďarmi, poisťovňami a fondmi…
A čo keď vieme hrať karty? Rátajú naši kartári vôbec s touto eventualitou? Alebo sa spoliehajú na to, že sa neozveme? Že budeme hľadieť na karty, ktoré nám tak nezakryte ukazujú? Že budeme apaticky civieť na obrázky a prestaneme sa ozývať? Áno. Rátajú s tým, že ešte chvíľu budú na nás kričať, aby sme im nezízali do karát, a potom bude ticho! Kôpok peňazí, čo sa vŕšia pred nimi na kartovom stole, sa nikto nedotkne a oni si ich v príhodnej chvíli nasypú do kešene. Za tichej prítomnosti nás – divákov.
Tak aby som to zhrnul: kartári nám preto nezakrývajú karty, že aj keď vedia, že karty hrať vieme – budeme ticho. Že stačí na nás nakričať a my budeme civieť. S národom, ktorý má možnosť nazízať, ale on len civie, možno beztrestne manipulovať dlhé roky…
Lenže je tu stále možnosť urobiť renons, rozdať znovu karty – iným kartárom. Poslať doterajších kartárov domov a zasadnúť za hrací stôl s kartami v ruke. Lebo my vieme tiež hrať karty. A tiež nebudeme hrať len o fazuľky… Tiež by sme mali radi v kôpkach.
Tak ako, rodáci? Necháme na seba kričať, prečo im zízame do karát, ktoré nám s takou detskou urputnosťou ukazujú? Budeme civiaca väčšina? Alebo si rozdáme novú partičku, s novým balíčkom kariet a odteraz – presne podľa pravidiel kartovej hry?
Sám som zvedavý, či budeme nazízať, civieť alebo hrať.
Času máme dosť. Nejako bolo, nejako bude…

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
————————————————————-

Hanba im! Sláva nám!

24.03.2011

Hanba im! Sláva nám! Za druhej svetovej vojny bol slovenský štát spojencom Adolfa Hitlera. Slováci vypovedali vojnu USA. Z tých čias sa traduje anekdota: Dvaja slovenskí drotári sa o vypovedaní viac »

Kniha byliniek

23.03.2011

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky. O viac »

Šľak ma ide trafiť

22.03.2011

Šľak ma ide trafiť z chrumkavosti Šľak ma ide trafiť, keď niečo, čo má byť chrumkavé, nie je chrumkavé. Podľa mňa by malo byť na svete všetko chrumkané. Celý svet by mal byť jeden viac »

Lomnický štít, lanovka, Vysoké Tatry

Na Lomnickom štíte zaznamenali najsilnejší náraz vetra od roku 1951

24.02.2017 17:27

Meteorológovia na Lomnickom štíte zaznamenali najsilnejší náraz vetra minimálne od roku 1951. Namerali pritom náraz vetra 222 kilometrov za hodinu.

Richard Sulík

Výnimka ani na diaľnice. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

24.02.2017 16:25

Minister financií Peter Kažimír u liberálov so snahou dohodnúť sa na investičnej výnimke z dlhovej brzdy nepochodil.

migranti

Člen CDU: Pusťme do Nemecka viac migrantiek, prevaha mužov škodí

24.02.2017 16:22

Uprednostniť medzi migrantmi prijímanými v Nemecku ženy navrhol poslanec vládnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Kai Wegner.

Europol, Holandsko

V Európe za rok identifikovali viac ako 17-tisíc prevádzačov

24.02.2017 16:06

Európskemu centru proti pašovaniu migrantov (EMSC) sa za rok existencie podarilo identifikovať približne 17 400 prevádzačov ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 140
Celková čítanosť: 112192x
Priemerná čítanosť článkov: 801x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy