Založ si blog

Kniha byliniek

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.

O spoločnej veci

Poznám málo takých pojmov, s ktorými by boli za mojich čias žonglovali tak odvážne, tak nedôsledne, ako s pojmom “spoločnej veci”. Ľudia, o ktorých možno oprávnene predpokladať, že nikdy nedali žobrákovi ani len dvadsaťhaliernik, sa v prospech ľudstva angažovali s heslom spoločnej veci na perách, stáli na sudoch i tribúnach a rečnili zhromaždeným davom. Týmto heslom zaplnili prvé strany novín význační spisovatelia, ktorým ich úsilie vyvinuté v záujme princípu spoločnej veci predsa len niečo vynieslo: pekný dom alebo majetok, ktorý získali ako protihodnotu svojej práce vykonanej v záujme popularizácie spoločnej veci. O spoločnej veci nehovorili iba tí, ktorý vždy obetovali pre spoločenstvo svoju prácu, silu a život: ľud mlčal. Zdá sa, že ľud, čiže spoločenstvo, nemá zmysel pre súdržnosť. Iba žije, pre seba a pre celok, bez hesiel.

O profesijnej hrdosti

Profesijná hrdosť vzrástla presne v takej miere, v akej sa ľudia so služobníckou pokorou vzdali svojej individuálnej hrdosti. Za mojich čias veľká väčšina ľudí mlčky znášala, aby ich Štát, Úrad, Inštitúcia systematicky olúpili o Bohom určené privilégiá osobnosti. Strpeli, aby im bezduchý, hrubý a strnulý režim jednej civilizácie prikazoval, ako majú bývať, obliekať sa, zabávať sa a mať pôžitok zo života, áno, v tejto dobe im predpisovali aj to, ako a kedy majú kráčať po ulici. Strpeli, aby na rozkaz mysleli a rozprávali. Strpeli, aby sa im umelo nafúknutý mocenský záujmový okruh, ktorý nazývali Stranou, Úradom alebo Princípom, zamiešal do všetkých súvislostí súkromného života, orezával a tvaroval ich charakter a myslenie. Toto všetko znášali bez jediného slova, bez námietok. Jednotlivca mohol každý vycvičiť; mlčky poslúchal. No tento istý skrotený, vycvičený človek, olúpený o všetky privilégiá osobnosti, začal chrčať, ak sa niekto opovážil kritizovať profesiu, ku ktorej patril. O medirytcovi si pokojne mohol vysloviť akýkoľvek názor, znášal to lenivo a so žmurkajúcou trpezlivosťou, ale ak si sa odvážil hovoriť o Remesle medirytcov, okamžite začali kričať a protestovať, všetci, všetci medirytci sveta. Podobne to bolo aj s úradníkmi, spisovateľmi, lekármi. Zubár mlčky znášal, aby si ho medzi štyrmi očami nazval hlupákom, no okamžite sa odvolával na Svetový kongres zubárov, ak sa niekto opovážil verejne dokazovať, že zubári nie sú najdokonalejší, bezúhonní ľudia na svete. Jednotlivec všetko prehltol, profesia však vycerila zuby. Aj toto som zažil.

O nápade a zážitku

Dbaj na to, aby ťa nápad nikdy nestrhol a nenútil k predčasnej tvorbe. Pretože nápad nič neznamená. Aj pes má nápady. Zápisník keždého babráka sa hmýri tými najvynikajúcejšími literárnymi, spoločenskými, politickými nápadmi. “Dobrý nápad” sa mihne, lebo si niečo prečítal, počul alebo zažil, lebo epidermy tvojej duše sa dotkol nejaký jav sveta – a ty už strúhaš ceruzku a z nápadu vykrešeš dielo, necháš vzkypieť výtvor z toho, čo nie je nič iné a ani viac ako iba nápad! Daj si pozor, lebo takéto zvádzanie je veľmi časté v živote tvorivého človeka. Nielen dielam treba dopriať niekoľkoročný odpočinok, ale aj s nápadom. Ak sa z nápadu nestane životná skúsenosť, zahoď ho, nech už je akokoľvek rozumný, zvodný a ľúbivý. Skúsenosť píše samu seba; nápad píšeš ty. A to nie je dobré.

O láske

Lásku možno dávať a možno ju dostávať. Iba jedno nemožno: lásku si vydrankať. A toto si najčastejšie neuvedomujú tí chudáci a nešťastníci, ktorí trpia nedostatkom lásky.
Je zrejmé, že človek buď miluje, alebo je milovaný: tento striedavý prúd príroda zorganizovala s neúprosnou dôslednosťou. Najdokonalejšou a najšťastnejšou formou súladu je, keď niekto bez väčšieho odporu znáša, aby ho ten druhý miloval. Príroda je, koniec koncov, milosrdná: nikdy, pravda, neumožní, aby miloval ten, od ktorého to očakávame, no poskytne príležitosť na to, aby sme bezhranične milovali aj toho, kto nás nemiluje. Iba jedno nedožičí: aby sme lásku od druhého drankali prosíkaním, obviňovaním, útokmi, či modlikaním. Ešte aj nehu a vášeň si možno vydrankať, láska je však suverénna.

O svete a skresľovaní

Odhodlal si sa k veľkému činu. Rozhodol si sa, že vyslovíš to, k čomu si dospel. Chceš vykričať do sveta tajné, najvnútornejšie presvedčenie svojho života. Predstúpiš pred ľudí a rozhodol si sa konečne vysloviť pravdu. Podstúpiš boj, zahodíš svoj prevlek, dom, domov. Áno, odhodlal si sa k tomu, že sa aj so všetkými dôsledkami postavíš pred svet a vyslovíš pravdu.
To všetko je veľmi pekné. To je poslanie človeka na svete, to je jeho pravá úloha. Iba na jedno nikdy nezabúdaj: svet je aj hrozné deformujúce zrkadlo. Je ako tie krivé zrkadlá v panoptiku, ktoré vysokého človeka ukazujú ako trpaslíka a tučného vychrtlého hladoša. Nemôžeš sa spoliehať na to, že sa na svete nájde čo len jediný taký človek, ktorý tvoje slovo, čin, pochopí a vyloží si presne tak, ako si to myslel. Vždy iba ty vieš, čo si v skutočnosti chcel; svet z tvojho úmyslu chápe a vidí vždy toľko, koľko záhadné krivé zrkadlo ľudskej masle zachytí a odrazí. Preto nikdy nebedákaj: “Nepochopili ma! Akí sú len zlí!” Vždy si povedz: “Ja chcem to a to, no svet to pochopil tak a tak.” Lebo taká je pravda.

O revolúcii a revolucionárovi

Keď bolo storočie mladé, aj ja som bol mladý; a pretože sme boli mladí, obaja sme boli, samozrejme, revolucionári. Čas plynul a aj storočie, aj jeho dieťa, dospeli do zrelého mužského veku; a radi by boli rozumne zostarli. Už by som si bol rád netiahol papuče alebo obliekol domáci župan; rád by som bol zahodil všetky heslá revolúcie, lebo čas urýchlil dozrievanie hesiel v mojom srdci a vedomí, a už som vedel že bratstvo, rovnosť a sloboda v praxi nie sú až také ideály, ako som si myslel v mladosti, primerane revolucionárovi. Už by som bol rád hovoril o tom, že zachovať je viac a ťažšie, ako odvrhnúť staré a z úlomkov vytvoriť nové; už by som sa bol rád zmieril s ľuďmi, budoval poriadok a spustil všetky zástavy. No čas mi to nedovolil. A musel som sa dozvedieť, že musím beznádejne ostať revolucionárom, lebo nasledujúca generácia, záhadným spôsobom, vôbec nie je revolučná; nemám komu, podľa poriadku prírody a ľudských záležitostí, odovzdať zástavu; musím ostať buričom a budovateľom barikád, lebo žijem v takej dobe, v ktorej mladí ochotne znesú všetky tie obmedzenia, ktoré sme, toto storočie a ja, v časoch našej mladosti, odmietli. Bezzubý a šedivejúci som nútený ostať revolucionárom, ktorý tvrdošijne opakuje slová bratstvo, rovnosť, sloboda. Aj v stareckom veku musím ostať sans-cullot (tí, ktorí v čase francúzskej revolúcie namiesto pumpiek, bežných na kráľovskom dvore, uprednostnili dlhé nohavice, dôslední prívrženci občianskej revolúcie), pričom by bolo také príjemné obliecť si domáci župan!

O cestovaní a hotelových izbách

Ak odcestuješ, nechci do hotelovej izby vniesť čaro domova. Sú ľudia, ktorý so sebou na cesty zúfalo vláčia svoje túžby a rekvizity, ktoré im pripomínajú domov, a najradšej by vzali so sebou aj kanárika, hojdacie kreslo a rodinné fotografie, aby im tieto relikvie nechýbali ani v izbe cudzokrajného hostinca. Títo ľudia sú otravní a detinskí, večne túžia po pestúnke a kolíske. Skúsený človek očakáva od cestovania dočasný, drsný zážitok slobody, akúsi ponurú nevypočítateľnosť, prekvapenie skutočnosti, a nemá v úmysle znežniť a vyčačkať hotelovú izbu na domov. Ale človek, ktorý pozná svoje srdce, svet a povahu ľudských záležitostí, žije aj doma tak ako v izbe hostinca, a neprepcháva zbytočnými, dojímajúcimi a márnivými heraburdami miestnosť, v ktorej plynie jeho pominuteľný život. Takýto človek aj doma žije ako v nejakom hostinci; veď lebo čo je potrebné k životu? Posteľ, stôl, stolička. Si cestovateľ, pútnik bez domova aj vo svojom nájomnom byte. Nikdy na to nezabúdaj, keď sa natiahneš v posteli, doma alebo v cudzine: ráno sa už musíš pobrať. Majiteľ ti môže dať výpoveď. Preto nepotrebuješ – nikdy, nikde – kanárika ani hojdacie kreslo.

O lenivosti čreva

Vyhýbaj sa preháňadlám. A ak ťa už mučivá bolesť hlavy alebo pokazený žalúdok prinútia, aby si ich užil, daj si len, ale nie často, pohár horkej vody. V prípravkoch zo senny je akýsi násilný zámer zamiešať sa do poriadku prírody. Zoslabenú činnosť čriev najčastejšie spôsobuje skúposť, akási kŕčovitá chamtivosť, zimnicová ctižiadosť; ďalej aj život v záhaľke; za zlou činnosťou čriev je lenivosť človeka a života, celkom a úplne. Ak ty sám si lenivý, prečo očakávaš, že tvoje trávenie bude svižné? Za každým neduhom sa skrýva povaha celého človeka. Zmier sa so svojou povahou a budeš žiť v zhode aj so svojím trávením.

O spomienkach a zázračne

Nikdy nemôžem pochopiť, preč je najkrajšou spomienkou môjho života chvíľa, keď som – asi desaťročný – vstúpil jedného zimného popoludnia do tmavej, prázdnej matkinej spálne a stojac na prahu, som uvidel na politúre nábytku a na kachličkách pece pri okne odraz modrastého snehu svietiaceho na strechách náprotivných domov. Nedokážem zabudnúť na čaro tejto chvíle. Modré svetlo snehu v tmavej izbe ma doslova zarazilo, a súčasne ma naplnil taký pocit šťastia, aký som nezažil ani predtým, ani potom. Tento úplný prelud tajomstva, rozprávky, snového, andersenovského, zakliateho, som dovtedy nepoznal, a ani neskôr som za svojho života nič podobné nenašiel – nikdy, nikde. Čo sa vtedy odohrávalo v mojom srdci, v mojej duši a vo svete? Neviem to vysvetliť. Zázračné sa nedá vysvetliť. A takáto spomienka naveky svieti v duši rovnakým modrým rozprávkovým svetlom ako sneh na strechách, ktoré vidieť z matkinej spálne.

O vlasti

Je ti jedno, kto hovorí v mene tvojej vlasti? Je ti jedno aj to, či hovoria tí, ktorí sa cítia oprávnemí v mene vlasti hovoriť?
Počúvaj svoju vlasť.
Vždy daj vlasti všetko. Svet bez vlasti nemá pre teba zmysel. Od vlasti nečakaj nič dobré a nenariekaj, ak ti v mene vlasti ublížia. Nezáleží na tom. Od vlasti vôbec nič nečakaj. Iba dávaj to najlepšie zo svojho života.
Toto je nyjvyžšie prikázanie. Kto toto prikázanie nepozná, je naničhodník.

O svete

A nikdy nezabudni, že si bol aj synom sveta. Príbuzný černochov a hviezd, obojživelníkov a Leonarda da Vinciho, Golfského prúdu a malajských žien, zemetrasenia a Lao-ceho. S tým všetkým si mal do činenia, ste z jednej hmoty, stvoril vás jeden duch a ten istý duch vás aj prijme späť. To je isté.

Hanba im! Sláva nám!

24.03.2011

Hanba im! Sláva nám! Za druhej svetovej vojny bol slovenský štát spojencom Adolfa Hitlera. Slováci vypovedali vojnu USA. Z tých čias sa traduje anekdota: Dvaja slovenskí drotári sa o vypovedaní viac »

Kniha byliniek

23.03.2011

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky. O viac »

Šľak ma ide trafiť

22.03.2011

Šľak ma ide trafiť z chrumkavosti Šľak ma ide trafiť, keď niečo, čo má byť chrumkavé, nie je chrumkavé. Podľa mňa by malo byť na svete všetko chrumkané. Celý svet by mal byť jeden viac »

zemetrasenie, seizmológ,

Panamu zasiahlo zemetrasenie, v metropole sa triasli mrakodrapy

20.02.2017 22:18

Silno pociťované zemetrasenie otriasalo mrakodrapmi v hlavnom meste Panamy a vynútilo si evakuáciu niektorých budov.

Herbert Raymond McMaster

Trump si za bezpečnostného poradcu vybral generála McMastera

20.02.2017 21:35

Americký prezident Donald Trump si ako nového poradcu pre národnú bezpečnosť vybral generála Herberta Raymonda McMastera.

Marián Tkáč

Matica sa podpísala pod škandalózne video

20.02.2017 20:00

Ustanovizeň, ktorá by mala budovať povedomie národa, namiesto toho pustila na verejnosť video, z ktorého cítiť obhajobu fašistického Slovenského štátu.

vitalij čurkin

Zomrel ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin

20.02.2017 19:10, aktualizované: 20:50

Vo veku 64 rokov v New Yorku náhle zomrel dlhoročný veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 140
Celková čítanosť: 112110x
Priemerná čítanosť článkov: 801x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy