15.1.2007
Komunálna politika má často celkom iné starosti ako tá vysoká. Neriešia sa tam fundamentálne otázky – napríklad izraelsko – arabský konflikt, globálne otepľovanie, existencia živých bytostí na iných planétach alebo dostavba Národného divadla. Ale aj problémy komunálnej politiky majú svoje úskalia, zádrhy, nedorozumenia. Slovom, treba v tom vedieť chodiť, treba vedieť veci riešiť, ako sa vraví, za pochodu. A niekedy aj ostro, nevyberavo, ale najmä efektívne.
Dostal sa mi do rúk otvorený list starostu istej obce. Napísal ho svojim spoluobčanom, teda aj svojim voličom:
„Vážení rodičia dorastajúcich a hladných detí. Obecný úrad v Z. Vás žiada, aby ste svojim deťom vysvetlili, že kradnúť ovocie a úrodu zo záhrad nie je hrdinský čin, ale chrapúnstvo. Zároveň prosíme rodičov, ktorých deti trpia kleptomániou, aby navštívili príslušné poradne. V prípade, že dieťa kradne, aj keď má všetko, treba ho usmerniť inou formou. Akou, to necháme na vás. Uvedomte si, lebo detským hlávkam osprosteným od videohier a amerických seriálov to bohužiaľ nikdy nedôjde, že dnes dieťa okradne suseda, zajtra súrodenca a napozajtre Vás. Rodič – nerodič. Je na nás, či vychováme zo svojich detí rozdrapených hajzlíkov alebo normálnych ľudí. Zamyslite sa preto každý večer, kde Vaše dieťa trávi svoj čas. A pre vás, malí zlodejíci (ani len veľké V vám nenapíšem, ako sa patrí, lebo ma seriete) – všetko sa vám vráti!!!
X.Y. starosta obce“
Takto jasne a nekompromisne to vidí pán starosta. A má pravdu. Začínať treba od detí. Ak si dieťa myslí, že kradnúť ovocie je hrdinstvo, čo si potom myslí dospelý človek, keď ukradne milióny? Starostova výchovná metóda je správna. Či bude aj účinná, to sa dozvieme, keď deti dorastú. Toľko na okraj úskalí komunálnej politiky. Nech žije pán starosta!
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-