Púšťali ste už šarkana?
Na tohtoročnú jeseň sa ozaj nemôžme sťažovať, počasie priam ideálne so všetkým, čo k jeseni patrí. Predsa mi však čosi chýba, dlho som nevedel čo. Potom som sa však ponoril do spomienok na detstvo a zrazu to naskočilo: púšťanie šarkana! Neviem ako Vám, ale mne sa zdá, že táto typicky jesenná zábava sa akosi vytratila. Spomínam si, ako som otca prehováral, nech mi kúpi v papiernictve šarkana a ako sme ho potom púšťali. Ono sa to ľahko povie, ale nie je to také jednoduché. Chce to poriadne dlhý tenký motúz a trpezlivosť, lebo šarkan nevzlietne len tak sám od seba. Treba s ním utekať proti vetru a pritom pomaly odvíjať motúz. Potom už šarkan ide nahor len s pomocou vetra a veselo plachtí nad jesenným poľom. A keď je to pole zamiačnisko, tak je tu ďaľšia zábava: pečenie zemiakov. Doteraz si spomínam na tú vôňu opečeného zemiaku na ohni zo suchých stopiek zemiakov. Tiež si to vyžadovalo určité umenie a fortieľ, aby sa zemiaky pekne opiekli a nezhoreli. Mám milé spomienky ne tieto jesenné zábavy, aj ako dieťa, aj ako otec. V poslednej dobe však šarkany nevidieť. Zdá sa to len mne, alebo sú už šarkany iba hudbou minulosti?