Mám hrošiu kožu
Až sa k tomu hanbím priznať: nie nie sa znepokojiť! Úzkostlivo sa skúmam od rána do večera – už už si myslím, že som znepokojený, ale zrazu sa vo mne niečo vzoprie a na duši sa mi automaticky zatiahne zips. Nepokoj, ktorý sa mi chcel do duše vkradnúť, prešľapuje vonku. Zhrubla mi duša. Nečudo, pochádzam z trénovanej rodiny. Keď komunisti rodičom v štyridsiatom ôsmom všetko pobrali, počul som, ako si otec mrmle: „Hlavná vec je zachovať si pokoj!“ Asi aj mama preto robila pokojskú. (Správne po slovensky by som mal napísať, že robila chyžnú. Ale zasa by mi to nekorešpondovalo so slovom pokoj. Ja chcem byť vtipný, a preto sa nedám znepokojiť a pokojne píšem pokojská. Napokon chyžná je síce írečitejšie, ale v prípade hotelovej izby sa mi to zdá postrimiskárske. Ako keď viete o Clintonovi, že bačuje v Amerike…) Jedným slovom, mama robila upratovačku. Od útleho detstva ma v škôlke, škole, na gymnáziu až po pracoviská obklopovali komunisti. A úporne sa ma snažili znepokojiť. Ja som dal na slová môjho otca, ktorý po víťaznom februári predával v suteréne zemiaky. Zostal som pokojný. Pritom úpornosť, a akou nás komunisti znepokojovali, bola na svetovej úrovni. Volali do sveta: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ A proletári znervózneli. Znepokojneli natoľko, že vyvolávali nepokoje (Kuba, Kambodža, Mongolsko…). Ale ja som si húdol svoje: „Hlavná vec je zachovať pokoj!“ Len si predstavte, že by ma znepokojilo legendárne heslo: „Ja som baník – kto je viac!“ Že by som sa začal umárať otázkami, kto je skutočne viac ako baník? Prečo ja, kaviarenský povaľač, nemám šance byť viac ako baník? Či ja za to môžem, že som sa narodil ako kaviarenský povaľač, a nie ako baník? Keby ma to krásne heslo znepokojilo, kládol by som si ďalšie otázky: Nebolo by načim zrušiť kaviarne a ponechať len bane? (Mimochodom, Karol Bacílek, minister vnútra za komunistického režimu, predniesol smrteľne vážne na zasadaní ÚV KSS návrh na zrušenie hokeja. Deň predtým sa pri zimnom štadióne pobili bratislavskí a brnianski fanúšikovia… Bacílek mal železné logické myslenie: „Keď zrušíme hokej, nebudú hokejoví fanúšikovia a bude na zimných štadiónoch pokoj!“ To bolo vlastne to isté, čo sa teraz deje s investičnými fondmi…)
Komunisti nič iné počas existencie ich svetového hnutia nerobia, len sa nás všetkých úporne snažia znepokojovať. A musím priznať – majú výsledky! Koľko občanov nespávalo v lete v roku 1953, keď sa dozvedeli, že Američania nám sem posielajú celé mračná mandelínok zemiakových… Podarí s Američanom zničiť úrodu našich zemiakov? Nepodarí? Iných zasa znepokojili chýry o tom, že maršal Tito je krvavý pes… že Husák je slovenský nacionalista… Potom vymysleli bezmäsité dni (stredy), začali tvrdiť, že Pánboh nie je… že si ho farári vymysleli… Jedného rána všetci znervózneli, lebo v rádiu ohlásili, že „kto nejda s nami, ide proti nám“… (Správne po slovensky – „kto nejde s NIMI, ide proti NIM“)… Potom vyniesli svojho vrelemilovaného Stalina z mauzólea a nechali tam len Lenina (ten má na malíčku na ruke leukoplast – videl som ho na vlastné oči. Ten leukoplast na Leninovom malíčku ma už-už znepokojil. Ale opakoval som si otcove slová – hlavná vec je zachovať si pokoj!). Napriek úspechom Strany znepokojovateľov. Až teraz – v starobe – zisťujem, aké bolo dôležité nedať sa znepokojiť! Prekuknúť ich snahy o naše polomŕtve duše. Až teraz viem oceniť svoje presné odhady – čím nás budú v najbližšom čase úporne znepokojovať. Vidím im do karát! Viem, kto má horníka, kto dolníka a kto eso! Mňa by teraz znepokojilo, keby Hofbauer začal bezvýhradne chváliť Ameriku. Znepokojenie by som pocítil, keby si Slavkovská kľakla pred maďarským gymnáziom v Dunajskej Strede a pobozkala by školský dvor. Keby Hudec vystúpil s Pavarottim… Nemám sa prečo znepokojovať, pretože presne viem, čím nás v najbližších dňoch straníci znepokoja. Budú tvrdiť, že – my, inteligencia tohto národa – nie sme inteligentní.
Ej, azapád, to bude skúška ohňom. Viete, čo to môže znamenať pre inteligentného človeka, keď mu chrstnete do očí, že nie je inteligentný? Znepokojnie tak veľmi, že sa ani nebude môcť sústrediť na čiernu kávu! Možno hodí cukor vedľa hrnčeka. Obávam sa, že v najbližšom čase mi oznámia, že nie som inteligentný. To by ma konečne trochu znepokojilo. Už mi tá moja vyrovnanosť ide na nervy! Mám hrošiu dušu.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, Ikar 2007
————————————————————-