Nervózna Reuter
Svet je malý. Dievčatá sa nám vydávajú za solventných krásavcov od Rio de Janeiro až po Štokholm. A v noci im býva smutno za nami – bývalými frajermi, čo sme ich priúčali prvým krôčikom v oblasti sexu. Zdvihnem slúchadlo. „Ahoj Katka, odkiaľ voláš?“ „…Zďaleka. Ale mám sa dobre. Veď vieš, vzal si ma ten fešák z agentúry Reuter… Áno, aj mňa zamestnali… Reči ovládam… čože? Áno, ako sekretárku…“ Volajú aj Zuzky, Danky, Aničky – mám dosť nepokojné noci. Katka z Reuter volala minule zasa: „Čo sa to tam u vás deje? Už tri dni sme nedostali nijakú pikošku… nijaký škandál… Reuter znervóznie, keď sa u vás pár dní nič nedeje… Nevieš o nejakej pikantérii? Manžel ti zaplatí…“
Ešte to by mi chýbalo, aby ma začali platiť zo Západu! Až ma tak striaslo. Ale zasadila mi chrobáka do hlavy. Chudera agentúra Reuter! Má vo svete dobré meno, všetci čakajú na agentúrne správy, tešia sa na pikantérie od nás, a u nás sa už tri dni nič nedeje! Bodaj by stará Reuter neznervóznela! Vrtel som sa nedočkavo na posteli ako kura na ražni, bral som ďalšie telefóny (Dora v Johannesburgu porodila, Dana v Osle sa vrátila z protialkoholického liečenia v Malmö, Ruženka volala od sestry z Minska) – konečne odbilo päť a započúval som sa do správ nášho rádia Bratislava 1. Neviete si predstaviť, ako veľmi mi odľahlo: banskobystrickému biskupovi urobili policajti domovú prehliadku, Ľupták vynadal odborárovi Englišovi, prezident sa postavil na zadné… Dobre je! Všetko sa dalo do poriadku. Reuter sa určite upokojila. Nová komunistická taktika zásobovať vyhladovené svetové agentúry pikantnými škandálmi z rodných končín zatiaľ vychádza! Minister zdravotníctva si dal urobiť zlaté zuby za štátne peniaze. Deti sa budú učiť naspamäť preambulu. Na Dunaji praskli vráta. Macuška naparuje pokuty. Poslanci dostanú doláre. Prímas dvíha hlas proti Black Sabbath… Je to taktika hádzania kamienkov do kríkov. Vymyslel ju Karol May a podrobne ju opísal vo Winnetuovi (II. diel). Keď Old Shatterhand chcel prekabátiť Komančov, priplazil sa za tmy k ich táboru. Keď prešiel okolo neho Indián na stráži, hodil Old Shatterhand za hrsť kamienkov do kríkov. Kamienky v kríkoch zašuchotali a Indián sa obzrel ku kríkom. Old Shatterhand využil jeho rozptýlenú pozornosť prenikol do tábora Komančov. Tam vyslobodil svojich červených bratov. Stalinská taktika, ktorú vymyslel Karol May, funguje. Pozornosť svetových agentúr, ako aj komančských Indiánov doma je rozptyľovaná a červení bratia privatizujú „nugget sil“ (zlatý prach – z apačtiny preložil J.S.).
Svet je malý. V Rumunsku už vraj zavreli prvých dvoch novinárov. Nemám o nich žiadne bližšie správy, lebo – čuduj sa svete – naše „čučoriedky“ sa do Rumunska akosi nevydávajú. A pritom treba priznať, že aj Rumuni sú pekne urastení a radi sa s dievčatami pohrajú. Tí dvaja rumunskí novinári však zrejme hrali „vysokú hru“. Na takých mal Stalin tiež účinnú taktiku. Zmizli. Systém – hmla predo mnou, hmla za mnou – fungoval ako hodinky. Po jednom zjazde v Moskve v tridsiatych rokoch zmizli všetci delegáti. Pred zjazdovou halou nastúpili do autobusov, a už ich nikdy nikto nevidel.
Svet je malý. Stavila sa u mňa minule Zorka z Revúcej, ktorá sa privydala do Spojených arabských emirátov. Vzal si ju jeden zo spojených emirov, lebo Zorka bola ideologicky odjakživa za mnohoženstvo. Predstavila mi trojročnú dcérku, ktorá sa jej narodila v Emirátoch. Rozkošné dievčatko vyzrelo z okna, zbadalo vežu blumentálskeho kostola a skríklo nadšene: „Allah! Allah!“ Na rúčkach, na hrdle, na nôžkach, v ušiach malo plno ťažkého zlata, podobne ako jej matka Zorka z Revúcej. Keby som ja bol ovešaný toľkým ťažkým tmavým zlatom, tiež by som kričal Allah! Allah! To dá rozum. Zorka sa má dobre, akurát mi prezradila, že tam u nich sa muži správajú k ženám ako k dobytku. Pobúrilo ma to, považoval som to za škandalózne a spoločne sme zavolali Katke, ktorá je privydatá do agentúry Reuter. „Čože…? V Emirátoch…? A že ako k dobytku…? Aký škandál? To vieme dávno…! Ale… U nás doma… nijaká nová pikoška?“ vzrývala Katka a Zora spľasla. Preto vás prosím – keď už je ten svet taký malý – ak budete vedieť o nejakej pikoške, oznámte to Reuter, aby zasa neznervózneli. I keď si myslím, že by bolo pre nás zdravšie, keby to bolo naopak: Pokojní by sme mali byť my a nervózna by mala byť Reuter. A nie pokojná Reuter – a my nervózni!
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
————————————————————-