Šľak ma ide trafiť z bezprostrednej blízkosti
Už keď som bol malý chlapec a sedel som v kine hneď v prvom rade – v bezprostrednej blízkosti plátna – krútila sa mi hlava.
Keď som bol malý, dakto vynašiel širokouhlé plátno a to bolo ešte horšie. Sedel som spolu s ostatnými chudobnými deťmi s vyvrátenou hlavou pod obrovským plátnom a usiloval sa vidieť z ťažkého uhla, čo sa odohráva na plátne.
Niektorým to vyvracanie hlavy pod širokouhlým plátnom v kine aj zostalo doteraz. Pamätám sa, že jedného zvukára v rozhlase sme volali RADAR. Tak krásne vykrúcal hlavu každých 30 sekúnd ako tanier na lietadle – systém AWACS. A to všetko preto, že zažil širokouhlé filmy z bezprostrednej blízkosti.
Takto z diaľky sa všetko zdá jasné, bez problémov. Napríklad taká rozhorúčená piecka. Mám priateľa, volá sa Marián Labuda. Možno ste to meno už niekde počuli. Dobrý chlapec. Keď bol malý, raz v zime jeho rodičia rozhorúčili piecku v jeho izbičke a šli do kina. Posteľôčka bola v bezprostrednej blízkosti piecky. Mariánkovi sa snívalo čosi divokého, nadhadzoval sa, metal, až sa nočná košieľôčka vyhrnula nad zadok a on – ako sa tak metal vo sne v bezprostrednej blízkosti rozhorúčenej piecky… no jedným slovom obhorela mu riťka.
A koľko je takých ľudí, ktorí boli v bezprostrednej blízkosti niečoho alebo niekoho a utrpeli buď zranenie, popáleninu alebo aspoň traumu. Ja osobne som žil 40 rokov v bezprostrednej blízkosti komunistov a doteraz som traumatizovaný jedinec.
Bezprostredná blízkosť môže spôsobiť skrat, šok, úraz, ba aj finančnú škodu. Takto z diaľky vyzerá cassino dosť nevinne. Ale choďte si z bezprostrednej blízkosti zahrať Black Jacka, ruletu alebo bacarat! Môžete prísť o celé imanie. Pamätám sa, aký som bol šokovaný raz v bezprostrednej blízkosti vysielačky. Rozhlasovej vysielačky kdesi v Havířově pri Ostrave. Pod vysokou silnou vysielačkou stojí kultúrny dom a my sme tam na javisku hrali s Lasicom divadlo. Ľudia sa smiali, vysielačka v bezprostrednej blízkosti kultúrneho domu vysielala hudbu a keďže to bola silná vysielačka pre celú Moravu a bola bezprostredne blízko a ja som mal v ústach zlatý mostík – čiže vodivý kov, tie moje zuby pod vysielačkou začali púšťať tú hudbu z vysielačky… Vžite sa do situácie herca so zlatým zubným mostíkom v ústach, ktorý nahlas hovorí na javisku svoj text a pod to mu z papule ide hudba zo stanice Ostrava I. Je som bol zľaknutý ešte pár týždňov. Keď ideme s deťmi na prechádzku do lesa v okolí Bratislavy – obchádzam vysielačku na Koliba v 5 km vzdialenosti.
Ja som za to, aby sa človek nepohyboval v bezprostrednej blízkosti niečoho alebo niekoho. S mojou ženou sa cítim najbezpečnejšie, keď s ňou hovorím telefonicky. Hoci – teda, ona aj cez telefón cíti, čo som pil…
Šľak ma ide trafiť z bezprostrednej blízkosti. A za dverami prešľapuje kapitalizmus. Bezprostredne blízko, drzúň!
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
——————————————————————