5.2.2007
Že vraj sociálni demokrati chcú znovu oslavovať Sviatok práce, nám starším tak dobre známy Prvý máj. Myslím, že je to v poriadku. Sviatok práce bol pôvodne naozaj sviatkom pracujúcich. Podnet k jeho vzniku sa udial v Spojených štátoch amerických, v lone kapitalizmu. Tam, kde vznikla žiarovka, automobilová veľkovýroba alebo Coca cola.
Všetky tieto symboly pokroku produkujúce zisk, vyrobili ruky pracujúcich. Pravdaže, najprv to musel niekto vymyslieť. Nejaký Edison alebo Ford. Je zaujímavé, že ani Edison, ani Ford nie sú považovaní za pracujúcich, hoci keby nepracovali, asi by pracujúci nemali čo vyrábať a teda vlastne ani čo oslavovať. Prvý máj však pracujúci mepovažovali len za sviatok, ale aj za deň protestu. Protestovali proti tomu, že sú pracujúci.
Táto formulácia je zľahčujúca a napísal som ju len preto, že sa mi páčila. Iste, pracujúci protestovali proti etablishmentu, proti vlastným nízkym mzdám, proti pracovným podmienkam, proti tomu, aby pracovali mladiství, proti viac ako osemhodinovému pracovnému času a tak ďalej. V mene týchto myšlienok pochodovali po uliciach, niesli transparenty a spievali Pieseň práce. Tam niekde sa zakoreňovala nenávisť k zisku. K zisku, na základe ktorého bolo možné zaviesť osemhodinový pracovný čas, vyžšie mzdy, lepšie pracovné podmienky a tak ďalej. Takže dohodnime sa, Prvý máj bol súčasne oslavou aj protestom. Pracujúci pochodovali („dajme sa na pochod“), ale pochybujem, že by niekto z nich stál na tribúne a mával. Dokonca pochybujem, že tam bola nejaká tribúna. Kto by na nej stál? Továrnik? Veľkopodnikateľ? Predmety protestu pracujúcich? Asi ťažko. Mohol by na nej stáť len jeden z nich, jeden z pracujúcich. Ten, kto pochod zorganizoval, odborár. Teda funkcionár politického zamerania, organizátor, aktivista, nepriateľ bohatých. Bohatí to okamžite pochopili a problém riešili tak, že namiesto masy pracujúcich si kupovali priazeň aktivistu, odborára. Ten potom pracujúcim vysvetlil, že všetko bude, ale nie hneď. Pracujúci sa uspokojili a s pocitom čiastkového víťazstva sa vrátili k strojom. Stretneme sa zase o rok, súdruhovia!
Prvomájový sprievod dostal celkom iný zmysel, keď získali moc komunisti. Komunisti to zobrali od gruntu. Zlikvidovali vlastníkov a sami sa stali vlastníkmi. Zlikvidovali aj sociálnych demokratov, ale Prvý máj si ponechali. Presnejšie povedané, ukradli im ho. Ale nie ako prejav solidarity a protestu. Veď napokon proti komu by pracujúci mali protestovať, keď všetko patrilo všetkým? Sami proti sebe? Takže: koniec protestov, koniec odborov, koniec prejavov akejkoľvek spontánnosti. Každý rok sa stretneme v organizovanom sprievode, aby sme oslávili súdruhov, ktorí stoja na tribúne a vďaka ktorým tu môžeme dnes pochodovať.
Hurá! Takže ak sociálni demokrati chcú obnoviť prvomájový sprievod, mali by sa vopred rozhodnúť, či to má byť protest alebo oslava. Ak protest, tak proti komu? Ak oslava, tak koho? Práci česť.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————