Keby sa ma niekto opýtal, čo považujem za najdôležitejšie pre život, predstavte si, nebola by to láska, zdravie ani peniaze, ale profesionalita. Tá nedostižná méta nášho prostredia. Čo mi pamäť siaha, vždy bola akosi nedosiahnuteľná. Česť výnimkám. Ale práve o to ide, že profesionalita tu bola vždy výnimkou, čímsi, čo treba vyzdvihnúť, oceniť vyznamenaním, zapísať do kroniky namiesto toho, aby to fungovalo ako samozrejmosť, ako čosi, čo je normálne, ako štandart. Videl som v televízii film o tom, ako vám nejaká firma za pár hodím vymení dvere v sídliskovom byte. Namiesto odporných dverí z lepenky tam dajú normálne, možnože aj z dreva. „Spoznali by ste ich?“ hrdo sa pýta komentátor. Normálne dvere s normálnou kľučkou slúžia ako dôkaz čohosi nevídaného, o čom by ste sa hádam ani nedozvedeli, nebyť toho reklamného filmu. Kto ešte v živote nevidel normálne dvere, povie si: „Aké fantaztické dvere!“ Kto už normálne dvere videl, povie si: „Dvere. Videl som už aj krajšie.“
K profesionalite patrí udržanie úrovne. Udržať nasadenú latku. Nepodliezať, ale preskočiť. Prípadne zvyšovať. V druhej polovici šesťdesiatych rokov otvorili v Bratislave tzv. taliansku predajňu. Bol to hit. Dernier cri, ako vravia Francúzi. Talianske vína, talianske syry, talianske dobroty, slovenské predavačky. O pár mesiacov tam bolo dostať šalát z tresky, pečenú klobásu a cinzano. A stále sa to volalo talianska predajňa. Áno, je možné, že pôvodná ponuka nevyhovovala dopytu. V tom prípade by bolo bývalo profesionálne predajňu premenovať. Napríklad, mohla sa volať „Talianska“ predajňa. Stačilo tam dať úvodzovky, aby bolo jasné, že v skutočnosti nie je talianska, ale naša.
Od takýchto maličkostí, tiež u úvodzovkách, sa potom odvíja všetko ostatné, profesionalita v každej oblasti. Až po politiku. Voľakedy sa socializmu sme mali naliehavý pocit, že v politike a štátnej správe sú tzv. predstavitelia minimálne o dva stupienky vyžšie, ako zodpovedá ich schopnostiam. A že najneschopnejší sú najvyžšie. Ako je možné, že približne rovnaký pocit máme aj dnes, keď na politickej scéne existuje konkurenčné prostredie a – teoreticky – hore by mali byť tí najschopnejší. Alebo sú toto tí najschopnejší? Ak je slovenský parlament iba odrazom úrovne obyvateľstva, v tom prípade vymeňte obyvateľstvo.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
—————————————————————–