Vlezieme do demokracie?

4. februára 2011, na2sy, Nezaradené

Vlezieme do demokracie?

Rumunskí roľníci napadli vidlami NATO.Darmo vykrikuje rumunská vláda do sveta, že chce vstúpiť do NATO. Fakty sú fakty. A u nás napadli podpredsedu strany. Neboli to roľníci, lebo nemali vidly. Darmo vykrikuje slovenská vláda, že chce vstúpiť do demokracie. NA TO si ešte počkáme. Fakty sú fakty. Na tej rumunskej príhode ma rozveselilo, že tí hlúpi vojaci NATO si mysleli, že je to súčasť programu manévrov. Asi si to vyložili tak, že im velitelia pripravili nácvik na boj zblízka – na vidly. Na tej slovenskej príhode ma nerozveselilo nič. Nie sme na manévroch. U nás nejde o nácvik boja s demokraciou. U nás ide o boj PROTI demokracii. Mohol by som sa opraviť a napísať predošlú vetu s predložkou ZA demokraciu, alebo s predložkou O demokraciu. Nehrajme sa s predložkami! Použime radšej príslovku miesta: u nás ide o boj proti demokracii ZBLÍZKA. Ľudia ešte napadnú veľa ľudí, kým im napadne žiť v demokracii. Švajčiarski sedliaci sa už pred stáročiami prepadali vidlami navzájom (a v noci!) v boji o tú svoju vychýrenú kofederáciu. V Anglicku prepadli samotného predsedu vlády na ulici pred parlamentom v roku 1672 a v Ruskej dume sa mydlia hlava – nehlava v roku 1995. A to som ešte nespomenul Sancha Panzu v Mexiku a Lumumbu v Afrike. Lumumbu v boji proti demokracii zjedli ľudožrúti. Iný kraj – iný mrav.
Určite poznáte ten starý vtip: Sudca: „Obžalovaný, povedzte, ako to bolo!“ Obžalovaný: „Šieu som s nožíkom okolo Paľa, potkol som sa, nôž sa mi vyšmykol z ruky a zabodol sa Paľovi do chrbta. A to sa opakovalo sedemkrát…“
Ale vráťme sa k demokracii. Rád by som poprosil všetkých kverulantov, ktorí bojujú zblízka za demokraciu, aby držali hubu. V štáte, v ktorom chodia ľudia cez ulicu na červenú a nič sa im nestane, nemôže byť o demokracii ani reč! Tobôž nemôže byť reč o právnom štáte! Keď vo Švajčiarsku alebo v Anglicku niekto prejde cez ulicu na červenú – občiansky sa znemožní. Pobúri proti sebe celú ulicu. Všetci naňho ukazujú prstom a vravia: „To je ten, čo prešiel cez ulicu na červenú!“ U nás stojí na križovatke dav, svieti červená, ale mnohí z davu prebehujú na druhú stranu. Ponáhľajú sa. Keď takému delikventovi poviete nahlas: „Nechoďte cez ulicu, svieti červená!“ – pošle vás do kelu. Kým bude mať právo poslať vás za to do kelu, nebudeme žiť v právnom štáte. Kým disciplinovaný dav nebude pobúrený spolu s vami – kým bude ľahostajný – nemá právo žiť v právnom štáte. Najprv musíme začať chodiť všetci na zelenú, ako sme sa dohodli, a potom môžme začať rozmýšľať o zavedení demokracie. Len mi nerozprávajte, že vy na červenú cez ulicu nechodíte! To by ste boli výnimka a na to ešte nemáte právo, aby ste boli výnimka. Výnimkou môže byť občan až v demokracii. V demokracii je každý občan výnimkou, ktorou sa treba bez výnimky zaoberať. Tuším, že tomu nerozumiete – ale nič si z toho nerobte. Občan, ktorý ešte nežije v právnom štáte, demokracii nemusí rozumieť. V tom je krutosť demokratického zriadenia. Vyžaduje od občana, aby rozumel! Za Hitlera ani za komunistov ste nemuseli rozumieť. Mnohí boli radi, že ničomu nerozumejú. Mali oveľa pokojnejší život ako dnes. Túžia po návrate k pokoju, k viere v šťastnú budúcnosť. Po návrate do čias, keď sme boli obklopení nápismi Vode smer – svetu mier! Nech žije Prvý máj! a Vinárske závody Pezinok zdravia všetky pokrokové sily sveta!
Poznám veľa ľudí, ktorí mi dávajú za pravdu, že plávanie je zdravé, ale v živote som ich v bazéne nevidel. Pochádzajú z kraja, kde síce majú kúpaliská aj bazény, ale tamojší ľudia jednoducho nie sú na vodu. Umývajú sa, sprchujú – ale žeby chodili v plavkách do bazéna? Nechýba im to. Ako ich primäť k tomu, aby sa nadchli pre plávanie? Ako primäť nášho voliča, aby zvolil pobyt v bazéne – pobyt v demokracii? Lebo demokracia je bazén s príjemnou vodou… len do nej vliezť! Slušnosť káže, že sa predtým treba osprchovať, nasadiť si kúpaciu čiapku, neskákať do plného bazéna medzi ľudí zboku, neštípať sa pod vodou, uvoľniť dráhu na plávanie iným… Demokracia má toľko pravidiel a predpisov, že si ešte mnohí rozmyslia, či nezostať radšej na brehu… Či by sa nedalo oblečený (dajme tomu do uniformy) dirigovať tempo plávania v bazéne, štýl plávania, prípadne potápanie plavcov na výstrahu… To všetko sa dá robiť priamo v bazéne ťažšie ako z brehu v uniforme. Rozmyslite si preto dobre, či sa vám oplatí vliezť do bazéna. Či vám to letora dovolí.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
————————————————————-