LIST SHAKESPEAROVHO PRIATEĹA
MILOŚA PIETORA Z ONOHO SVETA JÚLIUSOVI
NA VEZDEJŚÍ SVET
Milý Jül,
splnil sa mi môj životný sen! Je síce pravda, že až po odchode na Onen svet – ale predsa. Stretol som sa tu v Stredisku autorov nesmrteľných listov v medziplanetárnom priestore so samotným WILLIAMOM SHAKESPEAROM. Keď som sa mu – ešte plný dojmov z 20. storočia, v ktorom som žil, vyrozprával, čo všetko sme z jeho hier v Martine a v Bratislave inscenovali a akým spôsobom, bol úplne namäkko. Wiliam sa inak vôbec nepodobá na svoje súdobé vyobrazenia. Je to elegantný pán strednej postavy, červenovlasý – čiže žiadna plešina! Portrét, ktorý dali vytlačiť jeho kolegovia v roku 1623 na titulný list súborného vydania jeho hier, bol zrejme podvrh – alebo žart. Vyzerá ako fešácky Mefistofeles a vedie tu z dlhej chvíle divadelný súbor ochotníkov – géniov. Občas tu na večierku v kúpeľnej dvorane zahrajú nejaký jeho kus. Už som stihol vidieť neuveriteľne pitoreskného Hamleta, a to dokonca v dvoch obsadeniach!
Čertvie, ako sa Tvoje listy dostávajú sem k nám – na Onen svet – ale nejdem sa zaťažovať vecami, ktoré sú medzi „nebom a Zemou“. Som rád, že sa ozývaš, že vesmírna pošta funguje a že ma uverejníš v nejakých slovenských novinách.
Vráťme sa však k Williamovi Shkespearovi. Podarilo sa mu svojím osobným čarom nahovoriť niekoľkých velikánov svetovej literatúry, aby si zahrali jeho Hamleta tu, na morskom brehu, pod holým nebom. Vži sa do roly diváka, ktorý vidí v úlohe Hamleta IVANA SERGEJEVIĆA TURGENEVA (alternuje ho GUY DE MAUPASSANT!). Samozrejme, že sú obaja maskérmi urobení „na mlado“. Ivan ho hrá vyholený, s nakrátko ostrihanými vlasmi a s plným nasadením. Turgenevov Hamlet je hlboký, krásny, ruský. Je v ňom všetok bôľ ruského národa. Videl som za svojho života veľa Hamletov, ale takého autentického „obyvateľa“ Elsinoru až tu – na Onom svete. Nuž a Guy de Maupassant sa tiež nedal zahanbiť. Keď hral Hamleta on, bola práve búrka, takže sme ho videli v kúpeľnej dvorane. Vonku hromy-blesky a dnu pri umelom svetle filozofuje Maupassant. William si sám zahral s ľahkosťou Laerta, Polónia hral G.B.SHAW a Oféliu GEORGE SAND… To bol Hamlet! To bol divadelný sviatok! Trochu ma štvalo, že som mal lístok do lóže s MUSSOLINIM a LENINOM. Ale tí ma inšpirovali k diabolskému nápadu, o ktorom píšem nižšie.
Shakespeare pije madeiru a veľmi krásne prednáša svoje sonety. Minule sme zostali u Zlatého Postilliona sami dvaja po záverečnej a vymámil som z neho monológ o „Kráľovnej Mab“ z Romea a Júlie. Som vďačný osudu, že mi umožnil spoznať britského obra, a cítim, že sme sa zbratali. Je z ôsmich detí a jeho otec vyrábal rukavice, obchodoval s vlnou a mali dáke pozemky. Spája nás aj to, že jeho otec tiež „robil do politiky“, a bol dokonca starostom mesta Stratford. Sán William sa oženil osemnásťročný s istou Annou Hathawayovou a mali tri deti: dcéru Zuzanu a dvojčatá Hamneta a Juditu.
Wiliam rád počúva moje historky o starom Martine na Slovensku a nevychádza z údivu, čo všetko sme stihli v martinskom divadle z jeho hier inscenovať. Ponúkol som sa mu, že mu tu na Onom svete zrežírujem nejakú jeho kráľovskú hru. Keď som sa mu zdôveril, ako by som napríklad obsadil Hamleta – zaujalo ho to. Urobím Hamleta v taliančine v hlavnej úlohe s Benitim Mussolinim. Málokto tu o ňom vie, že to bol skvelý herec. Problémy nastali pri skúšaní. Mussolilni bol ochotný skúšať až popoludní, kým Lenin, ktorého som obsadil do úlohy Polónia chcel skúšať ráno. Taliančina Leninovi nerobí ťažkosti, pretože je génius. Predpoludním teda sedím s Leninom v kúpeľoch a čakáme, kým vymasírujú Hamleta Mussoliniho. Nerád púšťam v tomto štádiu skúšky nezainteresovaných ľudí, ale doktorom STODOLOVI, ĆECHOVOVI a KUKUĆÍNOVI som nemohol povedať nie. Pučili sa vzadu od smiechu, pretože dvaja z nich (Stodola a Kukučín) Mussoliniho a Lenina ešte zažili. Ver mi drahý Žül, že keď sa človek ocitne v priestore, kde ja zrušený čas, kde minulosť, prítomnosť a budúcnosť nejestvujú, dýcha sa mu voľnejšie. Vznikajú pitoreskné súvislosti. Hamlet v taliančine s Mussolinim v hlavnej úlohe (Oféliu hrá KLÁRA ZETKINOVÁ) bude šlágrom jari v medziplanetárnom priestore.
V týchto dňoch som predstavil Williamovi Shakespearovi priateľa JAROSLAVA VRZALU, ktorý práve odišiel z Martina k nám na Onen svet. Je to vynikajúci herec, dobrý človek a zaslúži si, aby tu vo vesmíre bol pri našich kratochvíľach s nami. Keď sa okuká, mohol by nám s Hamletom v taliančine pomôcť. Málokomu sa podarí zahrať si s Leninom a Mussolinim v jednej inscenácii hneď po nástupe do angažmán. Keby sa tí chlapci nevedeli po taliansky naučiť, spravíme premiéru ako pantomímu. William bude trochu krčiť nosom, no Hamletov v angličtine tu ešte zažijeme neúrekom. (Ale oni sa to naučia! Na Onom svete sa jazyky učia oveľa ľahšie. Je to čosi ako bazváhový stav…)
Milý Žül, dúfam, že si nájdeš čas a napíšeš mi čerstvé správy o situácii v Slovenskom národnom divadle. Vraj sa dáki mladí herci na predstavení Na skle maľované dochrámali? Teší ma, že sa ešte stále hrá s plným nasadením. V divadle to inak nejde. Pozdravuj Lukeša, Lasicu, Milku Štercovú a všetkých v klube.
Shakespeare mi vravel, že názov ich divadla GLOBE prekladáte ako Glóbus – Zemeguľa. Nie je to nesprávny preklad, ale ono to predsa len za jeho čias vraj malo dva významy: GLOBE bol jednak „náš smrteľný svet, čiže glóbus živlov“, a jednak „veľký glóbus so slnkom a stálicami“ (V tom čase začal Kopernik buzerovať cirkec so svojou novou vesmírnou sústavou…)
Čakám na Tvoje postrehy z bratislavskej plesovej sezóny, pobozkaj za mňa ženu a deti a – aby som nezabudol – William pozdravuje martinské divadlo!
Tvoj režisér až za hrob
MILOŠ PIETOR
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007