26.2.2007
Kto je najlepším priateľom človeka?
Kniha alebo pes? Pozrime sa na to zbližšia. Kniha nezaberie veľa miesta. Doma v knižnici môžete mať aj stovky, tisíce kníh. Ale koľko môžete mať doma psov? To je prvý argument v prospech knihy. Ďalej. Kniha nepýta jesť. Ani na um jej to nezíde, ako je deň dlhý. Ani knihy veľmi náročné na čítanie nepýtajú jesť. Taký Proust alebo Joyce. Dumasovi mušketieri sa tiež zaobídu bez potravy a koľko toho v priebehu deja pojedia a popijú! Najmä Potrhos. Ak ich máte doma v knižnici, nezatúžia ani po omrvinke. Hemingway. Väčšiu časť života prechľastal. A jeho knihy nič. Totálna abstinencia. Ani vody sa im nežiada. Pokračujme.
S knihami netreba každé ráno a každý večer chodiť na prechádzku. Netreba ich, ako sa vraví, venčiť. Mne sa tento bohemizmus nepáči, ale preložené to znie ešte horšie. Ďalší argument v prospech knihy. A keby ste si knihu niekedy aj zobrali so sebou do parku, sadnete si na lavičku, držíte ju v rukách a nemusíte sa furt báť, či vám neodbehne. Ak ide okolo niekto tiež s knihou, tá vaša ostáva pokojná, nemyká sa a čo je najdôležitejšie – nebreše.
Nebreše, nezavýja, neoblizuje vás, nezastaví sa pri každom strome, nemusíte po nej zbierať exkrementy. Ak je nevľúdne počasie, prší, je blato alebo snehová pľačkanica, kedysi nazývaná loč-poč, kniha sa neušpiní, nezamaže, nezamočí. Keď sa vrátite domov, nemusíte jej utierať laby, aby nezasvinila váš príbytok. Netreba ju kúpať, strihať a česať. Nemusíte ju ustavične odháňať z fotela. V noci k vám nelezie do postele. Ráno vás nedurí, aby ste už išli von. Okrem toho kniha nesmrdí, ani nesmradí. Jediné, čo ju približuje k psovi, je, že aj knihy sa pretŕčajú na výstavách a získavajú ocenenia. Ale nie sú to vaše osobné knihy, sú to ich duplikáty. Tie vaše ležia pokojne v knižnici. Často nedotknuté. A teraz to najdôležitejšie. Kniha je síce žensého rodu, tá kniha, ale nemusíte ju dať kryť. Nemusíte zháňať vhodného psa s rodokmeňom, ani sa vám nezatúla a nevrhne dákeho bastarda. Ak chcete mať v knižnici bastarda, stačí si kúpiť menej hodnotnú knižku a strčiť ju medzi Faulknera a Dostojevského. Uvidíte, že nebudú protestovať.
A predsa – blížime sa k pointe – často dávame pred knihou prednosť psovi. Prečo? Lebo kniha sa nevie radovať, keď sa vrátite domov. Neskrotne sa radovať z vášho návratu dokáže len pes. Vyskakuje od radosti, breše od radosti, oblizuje vás od radosti, že ste sa vrátili, lebo už v to hádam ani nedúfal, hoci ste boli iba vyniesť smeti. Teší sa z vašej existencie. S takou intenzitou to nedokáže nielen kniha, ale ani manželka.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-