Šľak ma ide trafiť z daňových úradov
Šľak ma išiel trafiť, ale tuším si to rozmyslel! Zrejme pozná tú starú ruskú frontovú pesničku „Pamyráť nám ješčo ránna, jesť u nás ješčo dóma dela…“ „Umierať je pre nás ešte skoro, ešte máme doma čo-to porobiť…“ Veru – jesto čo-to u nás ešte porobiť.
Predovšetkým musíme porobiť nejaký národ tu v okolí, pretože kto by inak na nás pracoval? S tou našou vôľou a chuťou do práce je to ešte stále nedostatočné. Položte si ruku na srdce! Chce sa vám pracovať, učiť sa namáhať mozgy a zdravé ruky? Nechce. A viete, prečo sa vám nechce? Lebo väčšinou nepracujete na svojom. U súkromníka je to iné.
Tí pracujú na svojom a tešia sa, že budú mať čoskoro z práce radosť. Treba len prejsť cez daňový úrad, nedať sa znechutiť sumou, ktorú si z vašich príjmov odkrojí, a už sa budete tešiť. Zatiaľ sa musíte vyzbrojiť trpezlivosťou, lebo daňový úrad je novučičký a daňové predpisy sú neúplné. Tvária sa, že sú úplné, ale v predpisoch sú ešte také donebavolajúce voloviny, že z toho daňového poplatníka môže trafiť šľak!
Napríklad minule som dostal z daňového úradu poštu. Strašne som sa zľakol, keď som otváral obálku. Čo odo mňa chcú.
Veľmi mi odľahlo Oznámili mi, že za rok 1992 som na tom s daňami tak dobre, že mám preplatok niekoľko tisíc korún! Vraj mi ich vrátia, keď si podám písomnú žiadosť. Písomnú žiadosť o moje vlastné peniaze. Samozrejme, že som si ju podal – nie som hlupák, nenechám im vlastné peniaze, ale nevychádzam z údivu. Písomne žiadať o vlastné peniaze – to by v Kanade alebo v Rakúsku neprešlo…
Súčasne ma žiadajú, aby som zaplatil preddavok na daň – teraz – za štvrtý štvrťrok! Všetci zaplatíme preddavok, daňový úrad si preddavok uloží do banky na svoje konto a na tomto konte pribudnú daňovému úradu úroky. Daňovému úradu – z mojich peňazí. Prečo? A prečo mám dávať dopredu peniaze, ktoré ešte len zarobím. Čo keď ma medzitým naozaj trafí šľak a otrčím kopytá? Komu vráti daňový úrad ten preddavok? Smútiacim pozostalým?
Ale v tom v liste, ktorý bohato cituje všelijaké paragrafy, nič nie je. Nuž – milí súkromníci – musíme sa obrniť nadľudskou trpezlivosťou v zápase s mašinériou, ktorej motorová skriňa – legislatíva ešte nie je hotová, ba ani len presne vyprojektovaná! Zatiaľ sa s mojimi terajšími a budúcimi peniazmi improvizuje. Improvizácia je lišiacka a detsky priehľadná. Každému je bližšia košeľa ako kabát. Veľmi som zvedavý, ako to dopadne. Neupieram štátu nárok na lišiackosť. Ja mu chcem len uprieť právo dostať ma o peniaze, ktoré mu nepatria. Dostali sme sa do doby, keď sa obchádzame – my, daňoví poplatníci, s daňovým úradom – ako boxeri v ringu. Šacujeme sa, poskakujeme a chceme si udrieť. Podľa pravidiel fair play. Lebo existujú aj údery pod pás, rôzne „svinky“, lišiacke manévre… Gong už zaznel, ring je voľný, prvé kolo začalo. Len neviem, či sa dá boxovať podľa pravidiel – bez pravidiel. Určité pravidlá tu sú – nepopieram. Ale ešte nie sú presné. Úprimne som zvedavý na to prvé daňové vyrovnanie za tento rok.
Určitú dávku lišiactva má aj súkromník, lišiakom je aj Štát. Teraz ide len o to, aby svetové agentúry nezačali rozširovať, že tu líšky dávajú dobrú noc. To sa tvrdí o miestach, ktoré sú ďaleko od civilizácie. Kde líšky dávajú dobrú noc, zrejme nie sú pravidlá fair play potrebné. Kde líšky dávajú dobrú noc, nie je trhové hospodárstvo, nie je demokracia. Dobrú noc vám želá starý lišiak Julo Satinský s ručením obmedzeným, ktorého z toho všetkého ide trafiť šľak.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
——————————————————————