12.3.2007
Máme to za sebou. Že čo? Predsa MDŽ. Medzinárodný deň žien. Bol to svojho času veľmi významný sviatok. Ženy na pracoviskách dostávali od vedenia kytice, bonboniéry a možno aj diplomy. Na diplomoch bolo pravdepodobne zdôraznené, že sú ženy a že to je ich najväčšia zásluha.
Potom nasledovala voľná zábava. Ženy na to spomínajú tak, že muži využili túto príležitosť a ožrali sa. Muži zase spomínajú, že na MDŽ sa po nočných uliciach potulovali skupinky žien v podnapitom stave. Obidve možnosti sú správne. Muži naozaj využijú akúkoľvek príležitosť, aby sa mohli nadrať. Ženy mali takúto príležitosť len raz do roka, ale potom to stálo za to. Zacítili voľnosť, nezávislosť, pocit slobody, „hezké chvilky bez záruky“, aby sme použili názov nového českého filmu. V ten deň hodili ženy svoje povinnosti za hlavu. Nie na mužov, to by im ani na um neprišlo. Za hlavu. Vedeli, že na mužov sa nedá spoľahnúť ani na MDŽ. A čo to ženám preletelo hlavou v tento pre ne významný deň? Pokúsim sa predstaviť si to.
Som žena. Ráno vstanem. Je MDŽ. Bude veselo. Pripravím deťom raňajky, ale viac dnes odo mňa nedostanú. Vlastne – raňajky by mal pripraviť výnimočne manžel, ale ten ešte spí, a že je dnes MDŽ, dozvie sa, až keď príde do práce. Potom to využije a začne sa cmúľať so všetkými kolegyňami. S niektorými viac, s niektorými menej. Okolo obeda sa začne otvárať šampanské. Hneď potom ako sa odovzdajú diplomy a bonboniéry. Popoludní je spoločné posedenie pod viechou. Ktovie, ako sa to tam skončí, ale viem si predstaviť. Radšej na to nemyslieť. Muži sú svine.
Žena si odpľuje, vypraví deti do školy, upraví sa a beží do práce. Všetci sú akísi milší ako inokedy. Okolo obeda sa začne otvárať šampanské. Predtým sa rozdali diplomy vzorným pracovníčkam a bonboniéry všetkým ženám. Ženy sa chichocú, muži sa okolo nich obšmietajú. Gratulácie, objatia, bozky sú srdečnejšie aj intenzívnejšie ako inokedy. Vlastne, inokedy ani nie sú. Okolo piatej všetci odchádzajú pod viechu. Zopár diplomov obliatych šampanským ostáva na písacích stoloch. Bonboniéry zmizli. Pod viechou zábava pokračuje. Podáva sa večera. Po večeri začne hrať objednaná muzika. Všetko hradí ROH. Víno tečie potokmi, niektoré slobodné sa začnú nenápadne vytrácať s kolegami. Neskoršie sa začnú vytrácať aj vydaté. Tie čo ostávajú, buď zaváhali, alebo ich nikto nechce. O to intenzívnejšie popíjajú. Vytryskne pieseň. A ja ju, a ja ju, nechytaj ma za ňu… Vtipný text prehluší hurónsky smiech vedúceho oddelenia. Pred polnocou sa zdvihne posledná skupinka podgurážených oslávenkýň a nočnou ulicou znie smiech.
Nastáva lúčenie. Žena sedí v električke, v ruke diplom a bonboniéra. Myslí na to, či dal manžel deťom večeru. Keď príde domov, zistí, že manžel sa ešte nevrátil. Jasné, veď je MDŽ. Líha si do postele a predtým, ako zaspí, zašomre: „Je úžasné byť ženou. Nech žije MDŽ!“
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-