Šľak ma ide trafiť z hodiniek
Aj v prípade hodiniek som za žánrovú čistotu: arabské číslice na ciferníku, jednofarebné ručičky. Človek sa v noci zobudí, schmatne hodinky a vie, na čom je: dvanáska je hore, šestka dole… Ale poslednom čase začali módne výstrelky. Moja dcéra má hodinky pomaľované Mickey-mousami, veľká ručička je natretá na červeno a malá na žlto.
Vraj detské hodinky. Ísť idú presne, ale oči si môžeš vyočiť, koľko ukazujú. Najmä ak si – ako ja – farboslepý. Prišli do módy aj ciferníky s rímskymi číslicami. Našinec ovláda rímske číslice, ale keď sa v noci zobudíš – zase vieš trt a dva orechy. A to už nehovorím o avantgarde v hodinárskom priemysle: o takých ciferníkoch, kde vôbec nie sú nijaké čísla! Iba ryhy kol-dokola. To je mi už len veľké časomeračské umenie: ryhy namiesto číslic! Kto si tým čo chce dokázať? Že vie, koľko je hodín bez čísel? Len s ručičkami? A čo keď mu za taký nápad niekto ručičky doláme, keď zmešká rýchlik do Žiliny s odchodom 11.26?
Nie, nie, nie. Ja som za pekne napísané čísla, jednofarebné ručičky, prípadne zvonec na budenie. Pípanie a bučanie, mečanie tiež neprijímam. To sú tie povestné bakelitové budíky z NDR (daj jej pánboh večnú slávu) Doteraz sa toho budíka neviem zbaviť.
A medzitým nám vtrhol do života digitál. Ako recitujú na Záhorí: „Odhentál až pohentál vidýš samý digitál!“ Alebo „Digitál a ementál – odhentál až pohentál!“ Šľak ma ide trafiť z variácií na digitálnu tému. Minule som dobehol ma nádražie a bolo 22:34 hodín. Neviem si zvyknúť na digitálne meranie času. Furt to čítam spolu ako štvorciferné číslo. Zrejme to má prudkú súvislosť s mojím IQ…
Čo sa týka IQ – zatiaľ si nemôžem sťažovať. Akurát nie som schopný pochopiť digitálny systém, čípy, laser, polovodiče, tiristory a uzavreté obvody. Ale dá sa to postupne naučiť, získať rutinu. Teraz už viem, že 2234 hodín je pol jedenástej aj štyri minúty a keby hneď ukazoval digitál 1845 – bude to vždy len trištvrte na sedem a nie viac! A keď budú samé nuly, tak je polnoc. Sami vidíte, že už som vnikol do tajov obávaného digitálu. Ale načo mi je digitál, keď vidím z okna kostolnú vežu?
V noci na nej hodiny aj svietia. Zrejme si kostolník vybavil sponzora… Nefosforeskujú. Svietia. Lebo sú aj fosforeskujúce hodinky. Dobrý vynález. V noci sa prudko zobudíte, zľaknete sa a pozriete zblízka na ciferník. Fosforeskuje, a ako vieme od lekárskych odborníkov, fosfor upokojuje. Preto majú cestári pri oprave diaľnice fosforeskujúce vesty. Fosforeskovaním upokojujú dopravný chaos.
Aj ja by som si strašne rád zafosforeskoval. Ešteže mám normálne hodinky a som spokojný. Ale zasa sú na nich rímske číslice: šľak ma ide trafiť z hodiniek!
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
——————————————————————