Divé svine
Čítal som deťom rozprávku pred spaním. Bola to rozprávka o malom lese. Ten les bol taký malý, že keď si v ňom medveď ľahol spať, trčali mu z toho malého lesa nohy. Hneď som si spomenul na moju vlasť. V našom lese zaviedli demokraciu. Akési veľké zviera prišlo s tým, že aj v mnohých iných lesoch je už demokracia, a tak sa náš jesenný les prebudil jedného rána rovno do demokracie. Jazvec, medveď, zajac, sojky, tchor, lasica a všetka ostatná lesná háveď nemali o demokracii ani šajnu. Zato líšky založili hneď politické strany – lebo líšky o demokracii vedeli všetko. Všetky strany mali, samozrejme, v názve slovo demokracia. Aj únia, aj hnutia, aj ostatné politické subjekty. Líšky si posadali do lesného snemu a začali vydávať zákony. Okrem líšok sa jediné do demokracie rozumeli divé svine. Tie začali vydávať noviny. Nie jedny – dvoje, ale zaplavili maličký les strašným množstvom periodík. Tak ako boli všetky strany demokratické, tak boli všetky noviny nezávislé. Nemusím ani hovoriť, ako sa mali rady líšky s divými sviňami. Mali sa rady ako koza nôž. To, ako som v mojej múdrej dospelej hlave spolitizoval nevinnú rozprávku, svedčí o tom, akí sme v našom malom lese spolitizovaní. Predošlý odsek je zároveň čítankovým príkladom na to, ako možno v médiu na niekoľkých riadoch pourážať celú pospolitosť. Vlastenci mi môžu vytýkať, že som pripodobnil VLASŤ maličkému lesu, z ktorého trčia medveďovi nohy. Jazvec, medveď, zajac, sojka, tchor a lasica podajú na mňa podnet, pretože som ich jednoznačne označil za háveď. Aj líšky a divé svine som zmedializoval. Líšky (t.j. bývalí aj terajší komunisti), ktoré tvoria fyzickú väčšinu politikov, majú svoje osvedčené, miliónkrát vyskúšané taktiky. Dlhé roky navykali lesnú háveď na to, aby považovala slová inteligent, kozmopolita za nadávky. Aby to nevyzeralo hlúpo, aby mali aj inteligentov, aby im ich pripitívni kati celkom navyvraždili inteligenciu a tých, čo hovoria dvoma – tromi cudzími jazykmi – vytvorili k tým hanlivým biľagom pendanty PRACUJÚCA INTELIGENCIA, PROLETÁRSKY INTERNACIONALISTA. Lebo je veľký rozdiel, či je mikrobiológ inteligent alebo pracujúci inteligent. Takisto je veľký rozdiel, či je medzi kozmopolitom, ktorý s vami hovorí chvíľu po anglicky a chvíľu po španielsky, a proletárskym internacionalistom, ktorý s vami tiež hovorí po anglicky alebo po španielsky, ale o niečom úplne inom. O tom podstatnom a najdôležitejšom. Aby sa totiž proletári všetkých krajín spojili! Líšky škodia nášmu malému lesu naďalej. Spoliehajú sa, že lesná háveď ničomu nerozumie, a bulikajú ju, že NOVINÁR je divá sviňa, škodná zver, NEPRIATEĽ ĽUDU. Navykajú zver na ďalšiu nadávku – NOVINÁR. Všimnite si, ako poslanci rozčúlene broja proti medializácii niektorých javov. Ako hovoria o novinárskej drzosti, ako im na tlačovky posielajú namiesto seba druholigových hráčov… Ako ich vie rozčertiť konkrétna otázka o konkrétnej udalosti alebo konkrétnom lišiakovi. Sme svedkami mohutnej komunistickej kampane proti slobode tlače. Už sú tu opäť novinári v milosti, ktorí sú ochotní – ako voľakedy pracujúca inteligencia a proletárski internacionalisti – hovoriť o úplne nepodstatných veciach, len aby nenarušili súbor opatrení, uznesení a rozhodnutí. To sú tí, čo majú prístup na všetky tlačové konferencie a podávajú o našom malom lese pravdivý obraz celému horstvu okolo nás. Líšky spracúvajú úspešne lesnú háveď, aby bola na divé svine alergická. Nič ľahšie v lese nemožno docieliť. Zažili ste už v tichom lese rútiť sa divú sviňu dolu stráňou s malými prasiatkami? Najprv počujete pekelný lomoz, lietajú haluze, škriekajú sojky – v strachu ste raz-dva na strome. Žurnalisti vedia narobiť v tichom lese strach a hrôzu. Možno so mnou, milá lesná háveď, nebudete súhlasiť, ale ja som radšej za tú chvíľu lomozu, hrmotu a dupotu, čo narobí divoká sviňa. Radšej sa zdravo zľaknem a v tom jedinom úľaku sa (za pomoci svojho advokáta) vyšplhám na strom, ako by som sa mal báť v tichu lesa líšky. Vy mi neveríte, lebo ste lesná háveď a ničomu nerozumiete. Ale ja s vami hovorím ako divá sviňa, ktorá dôverne komunistov pozná. O líškach sa popísalo veľa bájok a všetky sa na ne hodia. Ani ich poriadne v lese nevidíte, a pritom sa ich celý les bojí. Vždy sa len tak mihnú v kroví do stratena. Ale ručím vám za to, že všetky bájky o ich nebezpečnosti, múdrosti, lišiackosti, bystrosti a koncepčnosti sa im hodia. Vzbudzujú strach. A ony veľmi potrebujú, aby sa ich lesná háveď bála. Zo všetkého najmenej potrebujú, aby divé svine písali do novín pravdu. Veď tá lesná háveď vie čítať a počítať! Boja sa, že im to raz predsa len spočíta. Preto je zrazu medializovanie div nie zločin a novinár div nie nepriateľ ľudu.
S úctou k lesnej hávedi
Július Satinský (za DS)
P.S. DS = divé svine
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
————————————————————-