Celý problém dnešnej morálky je v tom, že niekto nedokáže vtesnať skutočnosť do svojich ideálnych predstáv o tom, ako by mala skutočnosť vyzerať, a niekto sa zasa márne pokúša vyťažiť nejaké ideály zo svojej každodennej umazanej a blatom pofŕkanej praxe. Ako z toho von – nevedno. V každom prípade vyhrávajú tí, ktorí to nemiešajú. Ideály s praxou a prax s ideálmi. Tí prví, idealisti, kladú mravnosť nadovšetko. Aj nad zákony. Tí druhí, volajú ich pragmatici (je to nadávka!), kladú zákony aj nad mravnosť. Preto tak často, denne, ba takmer každú hodinu počúvame alebo čítame vetu: „Ale zákon nebol porušený“, alebo: „Ale nebolo to nad rámec zákona.“ Tie vety majú rovnako prázdny obsah ako iné im podobné. Napríklad: „Máme demokraciu a každý má právo…“ alebo: „Neodstúpim z funkcie pod tlakom médií, lebo médiá ma do nej nezvolili.“ Na druhej strane skupinka idealistov hlása: „Ten a ten politik síce presadil dobré veci, ale spôsob, ako ich presadil (získavanie hlasov), vrhá tieň na jeho výsledky, ktorá sa tým pádom stávajú neprijateľnými.“
Pri sledovaní dnešného diania (už to slovo je absolútne v rozpore so skutočnosťou) si človek nevdojak spomenie na slovenskú klasiku. Na Chalúpkovo Kocúrkovo, Jesenského Demokratov, Stodolove komédie. A pocíti akúsi zvláštnu radosť, vlastne ani nie radosť, ale satifakciu, že to všetko tu už voľakedy bolo a títo spisovatelia to dosť razantne a presne dokázali pomenovať. Aby sme si rozumeli, satifakcia nespočíva v tom, že to všetko tu už bolo, ale v tom, že tí spisovatelia si z toho uťahovali. Spomínam si na takmer nehranú komédiu Ivana Stodolu Banking House Kuvich and comp. Odohráva sa v Chicagu. Tam žije slovenský emigrant so svojou rodinou a usiluje sa presadiť v rozvinutom kapitalizme. Už začiatok hry je mimoriadne pôvabný. Autorská poznámka znie takto: Dej sa odohráva v Chicagu. Na scéne izba skromne zariadená. Stôl, posteľ, kredenc. Za oknom vidno mrakodrapy. Mrakodrap – to bola naša, slovenská predstava o Amerike. Aj vo filme Martina Friča Varúúúj, tiež podľa Stodolovej hry Bačova žena, sa dvaja bačovia dostanú kamsi do Pittsburghu, idú v kroji po ulici a dívajú sa na mrakodrapy držiac si pri tom klobúky, aby im nespadli.
V tej Stodolovej hre Bankong House je scéna, ktorá mimoriadne vystihuje našu mentalitu. Hlavný hrdina objavil akýsi preparát a teraz ide o jeho výrobu a predaj. Skrátka o marketing. Manželka mu navrhne, aby si vzal na pomoc profesora Rovniaka, ktorý tiež žije v Pittsburghu. Hlavný hrdina odmieta: „Rovniak? Ešte to! Ten v Ružomberku ukradol salámu!“ Geniálne. Áno, na takejto úrovni a s argumentami tohto typu sa vedú naše nielen parlamentné diskusie. O tom, kadiaľ ísť, koho nasledovať, čo robiť. Položí sa závažná otázka a v odpovedi, či už je z úst idealistu, alebo pragmatika, sa nakoniec vždy objaví saláma z Ružomberka. Mravnosť nadovšetko.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————