Pokrok sa nedá zastaviť. Boli časy, keď sa dôležité informácie šírili ústnym podaním, dymovými signálmi, kuriérmi v konskom sedle. Kým sa správa dostala k adresátovi, uplynuli týždne, mesiace, možno aj roky. Všetko šlo z nášho dnešného pohľadu pomaly, oneskorene, slimačím tempom. Okrem toho tu striehlo nebezpečenstvo, ktoré dnes nazývame tak poeticky – informačný šum. To znamená, že kým sa správa dostala k adresátovi, mohla byť poriadne skreslená, prekrútená, alebo inak interpretovaná. Mohlo sa dokonca stať, že roztržitý posol počas dlhej cesty zabudol, akú informáciu mal vlastne odovzdať, takže sa ponáhľal celkom zbytočne. Vynaliezavý kuriér si vymyslel náhradnú správu alebo nepresne interpretoval tú pôvodnú. Tak vznikli klasické zápletky antickej tragédie. Ale aj shakespearovskej. Keby mala Júlia k dispozícii fax, celá záležitosť by sa skončila tak, že by nebol dôvod písať o tom divadelnú hru. Na druhej strane, keby mohol faxovať Krištof Kolumbus, svet by bol o pár mesiacov skôr v zajatí omylu, že je objavená cesta do Indie. Najelegantnejším, najromantickejším aj najrýchlejším poslom dobrých aj zlých správ bol v časoch neelektrifikovaného sveta poštový holub. Myslím, že od poštového holuba sa aj nepríjemné správy znášajú ľahšie. Holíte sa v kúpeľni, do otvoreného okna spálne vletí holub, na nôžke pripevnená správa: „Medzi nami je koniec. Mária.“ Pohľad na holúbka, symbol lásky, vám nedovolí odpovedať surovo a brutálne, čiže tak, ako to cítite. Napíšete teda na papierik kultivovane: „Tvoju správu z 18.9.t.r. beriem na vedomie a som pripravený znášať náklady s tým spojené. Jozef.“
Takto elegantne a predovšetkým nevzrušene sa žilo až dovtedy, kým Marconi nevynašiel telegraf. Správy sa začali šíriť rýchlosťou blesku, ako sa hvorí. Aj keď neviem, prečo sa nehovorí, že sa začali šíriť rýchlosťou telegrafu. Svojho času, asi pred štyridsiatimi rokmi, mali sme s Julom S. takúto nádhernú ideu. Vybraným predstaviteľom strany a vlády, ako aj štátneho aparátu a umeleckých zväzom sme chceli poslať telegram s textom: „Utekajte, všetko je prezradené.“ Myslím, že by bola nastala veľká mela. Veď každý mal nejaké malé tajomstvo.
Inak môj priateľ Július S., staromilec a nepriateľ pokroku, bol zaskočený vlastnou rodinou. Na narodeniny dostal do daru mobilný telefón. A hľa, hnaď nám poskytol dôkaz, že bleskové šírenie informácií je nezvratný trend, ktorým sa tento svet rozbieha na vyžšie obrátky. Zrazu mi zvoní mobil a tam sa ozve Július S. „Som v lese pri Studienke. Dostal som na narodeniny mobil. Mám pre teba dôležitú správu. V Lidových novinách som sa dočítal, že námestník českého ministra školstva sa volá Dr. Kokotek.“ Dá sa povedať, že to bola informácia, ktorá pre mňa mala cenu zlata. Navyše, keď ju Július S. o chvíľu cez mobil spresnil. Vraj Kokotek nie je doktor, ale inžinier. Ako hovorím – pokrok sa nedá zastaviť.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
—————————————————————–