na2sy

Autorom nasledujúcich myšlienok je Sully Prudhome.

Vzdor je úpadkom pýchy. Závisť je pýcha trpiaca priemernosťou.

Pochvala domýšľavca je iba pôžičkou.

Je aj taká pýcha, ktorá sa vie plaziť.

Ak je niekto pyšný, musí byť prísny sám k sebe, lebo inak neznesie prísnosť iných. Napokon, bez prísnosti niet nijakej dokonalosti.

Skromný človek sa nedá oklamať druhým. Namyslený človek sa klame sám. Naozaj múdry sa nedá zaskočiť ani sebou, ani iným. Treba byť hrdý na vlastnú hodnotu a vážiť si hodnotu iných.

Skromnosť je bojazlivá pýcha.

Len čo si uvedomíme svoju skromnosť, strácame ju.

Skromnosť autora je tenká napnutá koža mecha, naplneného vetrom. Stačí drobné pichnutie špendlíkom a pukne.

Čo je skromnosť? Ozajstná skromnosť je pocit dokonalosti, podľa ktorého meriame vlastnú hodnotu. Falošná skromnosť je opatrnosť samoľúbosti, jej zvyk podplácať sudcov.

Skromnosť sa páči predovšetkým márnotratníkom: je to lichotenie ustupovaním do úzadia.

Veľmi dbáme na to, aby sme boli skromní, a tak mohli o sebe aspoň trochu hovoriť.

Nech by sme boli ktovieako skromní, radi sa prispôsobíme, ale nechceli by sme zaniknúť.

Falošná skromnosť spočíva v tom, že sa zaradíme medzi ostatných, aby sme ešte lepšie upozornili, ako ich prevyšujeme.

Za veľkými vždy pocit krivdy máme, že ponižujú nás, za malými zas pocit viny máme, že zle sa vynímame, keď prečnievame ich.

Prejavy skromnosti bývajú niekedy lichotivo prívetivé, čo vzbudzuje podozrenie o ich úprimnosti.

– Vidieť znamená mať, – povie básnik. – Úbohý blázon, – odvetí človek praktický, – to, čo mám, môžem predať a zarobiť na tom.

Veľkorysosť človeka sa nemeria podľa toho, čo dáva, ale akú cenu tomu pripisuje. Preto si nezaslúži pochvalu štedrosť márnotratníka.

Vyhadzovať niekomu na oči, že mu niečo dávame, je to isté, ako ho žiadať, aby nám to vrátil. Nie je to dávanie, ale predávanie.

Prečo dáte hromadu peňazí za diamant? Preto, že sa trbliece? Aj kvapka vody sa trbliece. Preto, že je vzácny? Rovnaké nenájdeme ani dva listy.

Mali by sme žiť úsporne, ale primerane svojmu stavu. Prirodzene, takto sa úspornosť nikdy neprejaví, len čo si ju uvedomíme, už sa mení na lakomosť.

Prepych je nebezpečný len do tej miery, že porušuje rovnováhu bohatstva, čiže rovnomerného rozdelenia peňazí na rozumné výdavky. Stáva sa nápadným, ak nás prekvapí v dome, ktorý poznáme.

Šetrenie v malom je ustavičné násilie. Hospodárnosť vo veľkom je filozofickým aktom, ktorý sa zakladá na tom, že v spoločnosti zaujmeme svoje miesto bez domýšľavosti, ale aj bez poníženosti. Má definitívny účinok a neprejavuje sa v drobnostiach, ktoré v živote aj najviac pociťujeme.

Márnotratník je otrokom peňazí. V skutočnosti láska k majetku urobí lakomca otrokom peňazí, potreba peňazí urobí z marnotratníka lakomcovho sluhu: teda aj márnotratník je otrokom zlata.

Štedrosť je málokedy bezúhonná. Ak meria dary svojím bohatstvom, uvažuje o nich, a úvaha nikdy nepochádza zo srdca. Ak však nikdy nekalkuluje, nakoniec ponúkne viac, ako má a potom sa hojí na útraty iného. Žiaľ, z tejto stránky aj tá najláskavejšia štedrosť nie je vždy najsvedomitejšia.

Ach! Bodaj by sme pri požičiavaní riskovali len svoje peniaze!

Taktnosť pri almužne zvyšuje pôvab dobročinnosti.

Tí, ktorí nachádzajú radosť v dávaní, môžu si ju ľahko dožičiť, keď začnú požičiavať.