na2sy

29.1.2007

Teraz, keď sa tancujú dosť trápne tance okolo obsadenia miesta šéfa Úradu pamäti národa, chytil som do rúk Slovník cudzích slov. Na strane šesťdesiattri pod heslom AMNÉZIA je napísané: Amnézia (z gréčtiny) 1. lek. strata pamäti následkom choroby alebo poškodenia mozgu. 2. psychoanal. neschopnosť reprodukovať minulú skúsenosť, strata pamäti, zabudnutie.
Ak hovoríme o Ústave pmäti národa, je jasné, že ide o bod 2., lebo národ nemôže stratiť pamäť následkom choroby.
Môže ju stratiť len z vlastnej vôle. Alebo na čísi príkaz. To naša generácia zažila vrchovatou mierou. Keď som začal chodiť do školy, visel nad katedrou obraz prezidenta Beneša. Rok-dva predtým obraz prezidenta Tisa. Pár rokov predtým obraz prezidenta Masaryka. A predtým obraz cisára Františka Jozefa. A na to všetko bolo treba zabudnúť pod obrazom prezidenta Gottwalda, potom Zápotockého, potom Novotného, potom Svobodu, nakoniec Husáka. A to nie je všetko. Za Zápotockého bolo treba zabudnúť na Gottwalda, za Novotného na Zápotockého, za Svobodu na Novotného a za Husáka na všetko. Okrem Lenina. Ten bol večne živý. So Stalinom to už nebolo také jednoznačné. Keď umrel, tiež sa zdalo, že bude večne živý. Onedlho ho zatratili a vymazali, o pár rokov neskôr ho začali opatrne kriesiť podobne ako Gottwalda. Žili sme svoje životy v krajine, kde okrem pozdravu Práci česť nebolo stabilné nič.
Menili sa názvy ulíc a námestí. Štefánikova ulica sa zmenila na Ulicu obrancov mieru, v šesťdesiatom ôsmom znovu na Štefánikovu a v sedemdesiatom zase na Ulicu obrancov mieru. Kto bol v nemilosti? Štefánik či obrancovia mieru? Ktovie, ako sa tá ulica volala pred Štefánikom? Tam kde stojí súsošie štúrovcov stála socha Štefánika. Predtým bola na tom mieste socha Márie Terézie. Kto tam stál pred ňou? O kom písali slohové úlohy školáci koncom devätnásteho storočia? O kom za prvej ČSR? O kom za Slovenského štátu? Po vojne sme písali o víťaznej sovietskej armáde, ktorá nás oslobodila od fašizmu. A iba tajne, off record, sme si šepkali o tom, že Plzeň oslobodili Američania. Američania boli podozriví už vtedy, keď oslobodzovali. Ktovie prečo? Že priniesli džúsy a žuvačky? Alebo že priniesli to, čo mali tiež v zásobe – slobodu? Rusi nepriniesli ani žuvačky, ani slobodu. Lebo – ako píše Sándor Márai – nemôžeš niekomu priniesť to, čo sám nemáš.
Takto sme sa pretĺkali v ustavičnom zabúdaní. V ňom bola naša sila. A teraz, keď si konečne chceme spomenúť (lebo bez minulosti nejestvuje budúcnosť), robia niektorí politici z tohto úprimného pokusu frašku. Myslím, že by sme si ich mali zapamätať. Mali by sme byť schopní reprodukovať túto skúsenosť. (Heslo Amnézia, Slovník cudzích slov)

Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-