na2sy

Šľak ma ide trafiť z dneška

Včerajšok ma tak netanguje, o zajtrajšok sa nestarám, ale dnešok ma srdí. Ešte šťastie, že o pár hodín odbije polnoc a bude zajtrajšok. Ktovie, čo prinesie – nechám sa ráno prekvapiť. Aj keď celkom určite viem, že sa zajtrajšok ráno zmení na dnešok a budem tam, kde som bol!
Čo mám robiť proti dnešku? Jednoducho neznášam nedeľu. Áno, je to voľný deň, netreba vstávať, nikam sa ponáhľať – ale v nedeľu už od rána viete, že zajtra je pondelok a nastanú povinnosti: škola, kancelária, vrátnica, dielňa, telefóny, faxy – blázinec. Sobota – to je iná vec. V sobotu sa celý deň môžete tešiť na nedeľu. Ale v nedeľu už radosť vyhasína, stráca sa… ešte popoludní vás naženú deti zo všetkých vašich predošlých manželstiev i tie nemanželské do cukrárne – spravíte zopárkrát „haťuťu-paťuťu“, pozriete si seriál a je tu pondelok.
Aj vo Fínsku v nedeľu všetci otcovia triezvejú, zotavujú sa po vodke značky Koskenkorven a naveľa – naveľa ich manželka dostane do fínskej sauny, kde pod zámienkou fínskych tradícií dostanú nakladačku brezovou metlou.
Šľak ma ide trafiť z dneška! Od malička považujem nedeľu za najmenejcennejší deň. Letecké spoločnosti to pochopili a v nedeľu stojí na celom svete letenka menej ako vo všedný deň.
Na nedeli mi prekáža najmä to, že sa väčšina ľudí pretvaruje. Prejdite sa po slovenských dedinách v nedeľu predpoludním: Chudák pán farár káže v kostole na tému, ktorú si pripravil, ženičky spievajú odušu… a chlapi postávajú vonku pred kostolom, tvária sa, že sa zúčastňujú bohoslužby a pritom zostali vonku preto, aby si mohli pofajčiť. Kresťanská cirkev sa s fajčením v kostoloch – podobne ako s mnohoženstvom – doteraz nezmierila a nepovoľuje ho.
S obyčajným vojakom však v žiadnej kasárni na svete lampasáci nevybabrú. Vždy sa nájde nejaká diera v plote… ale je pritom potrebné použiť pretvárku! A práve tá nedeľná pretvárka mi lezie na nervy. Deti vyfasujú biele pančucháče a musia si celý deň dávať pozor, aby ich nezašpinili. Mamy si dajú nové topánky, preochkajú celú prechádzku pri Dunaji, kedy už prídu domov a budú sa môcť vyzuť.
Otcovia majú v nedeľu úplne narušený život: deti po nich ráno lezú s štípu ich. Je nedeľa a myslia si, že majú na svojho rodiča právo!
V Amerike v nedeľu chodia otcovia preto už o šiestej ráno na golf – aby mali pokoj a stihli kostol o desiatej. Apropos – Amerika! Veď som tam bol! V drvivej väčšine tých chýrnych United States of America vám v nedeľu nenalejú! Taká je tradícia. Človek aby si hubu sušil… Niežeby som bol vyložene alkoholik, ale v takom Belgicku v nedeľu ráno nalejú.
Raz – pred rokmi – ma môj Osud zavial na predmestie Bruselu. Bola nedeľa a vyzrel som ráno z okna môjho hotela na ulicu. Oproti – cez ulicu – sa šúrali v papučiach Belgičania do nejakých dverí. Obliekol som sa a pridal som sa k Belgičanom. Bola nedeľa a za tými vrátami oproti hotelu bola krčma. Hučal v nej život – bez manželiek. Krčmár roznášal le vine blanc a le vine rouge a okrem života tam hučal aj televízor. Vysielali záznam z cyklistických pretekov zo soboty. Belgičan nevie totiž žiť bez cyklistických pretekov… Aj ja som si dal naliať le vine blanc – dva deci – a cítil som sa ako pod viechou na Obchodnej ulici v Bratislave. Podľa francúzštiny som pochopil, že som vo valónskej krčme a nie vo flámskej. Aj podľa toho som to pochopil, že po chvíli vtrhli do krčmy valónske ženy a vyhnali svojich valónskych mužov domov. Díval som sa cez okno krčmy ako ich dúrnym honom ženú cez Brusel a cítil som sa ako doma.
Ech – šľak ma ide trafiť z dneška! Už aby bolo po nedeli. Zajtra sa prestaneme pretvarovať a šmykneme do krčmy rovno cestou do roboty… pst!… ženičkám ani slovo! Aj Íri a Baskovia to tak robia. A aké sú to mocné nácie!

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
——————————————————————-