na2sy

Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.

O zmyselnosti

Väčšina ľudí utŕži v pohlavnom súboji smrteľné zranenie. Ich márnivosť nevládze zniesť ani lásku, ale ani nelásku; takisto trpí samotou ako spolubytím, uchyľuje sa do prasačích chlievov alebo do urazených, samotárskych rolí, živených túžbou po pomste.
Iba tak sa môžeme stať vládcami svojich zmyslov, ak sa včas naučíme skromnosti. Nejestvujú trvalé „citové riešenia“, azda ani priateľstvo nie je trvalé, nič, čo je ľudské, nie je trvalé. V ľudskom živote nejestvujú citové „päťročnice“ iba situácie, ktorým chýba dokonalosť. „Veľké city“ utŕžia najprudšie rany a vždy predčasne. Dočasnú vzburu zmyslov treba znášať ako jednu z našich veľkých životných skúšok. Treba sa zmieriť s tým, že nejestvuje riešenie, iba trpezlivosť. A ak je niekto taký silný, že tieto vášne pretvorí na šľachetnejší cit, roztaví ich v tégliku práce, v skúmavke pokory vydestiluje zo síl márnivosť, koná múdro. No to je najťažšia úloha v živote.

O tom, že ťa niekde čakajú, ale nie je to dôležité

Niekde ťa čakajú a už si tam mal byť, predpoludním alebo popoludní a ty si ešte nedokončil svoju prácu. Ponáhľaš sa? Nevieš, čo skôr: Jedinému zmyslu svojho života, svojej práci, venuješ iba letmú pozornosť, lebo ťa niekde čakajú? Nech čakajú. Nikto a nič nie je dôležité, iba tvoja práca. Ani čas nie je dôležitý – nedopusť, aby ťa čas pri práci vyrušoval.
Nie je dôležité, či ráno či večer, a nie je dôležité ani to, kto ťa čaká a s akým zámerom. A nie je dôležité ani to, že by si mohol urobiť niečo pre svoje zdravie. Ak by si skôr odišiel zo svojej pracovne, mohol by si sa prechádzať v krásnom počasí alebo by si mohol navštíviť niektorý z našich blahodárnych kúpeľov, kde ti telo pookreje. A nie je dôležitá ani tvoja milenka, ten mocný a vplyvný človek, ktorého priateľstvo premárniš, ak ho necháš čakať. Nič a nikto nie je dôležitý, lebo aj tak zomrieš a dovtedy musíš svoju prácu dokončiť. Dbaj iba na toto; nie na ručičky hodín a ani na kalendár.

O horlivosti konať dobro

Lebo jestvuje nielen lenivosť konať dobro. Ďalším hriechom je horlivosť konať dobro, toto nedočkavé zanietenie, ktoré niektorým ľuďom nedovolí ani na chvíľu obsedieť na mieste alebo pri práci lebo v ich životných podmienkach, a núti ich robiť niečo dobré – napochytro oprášia nejakú knihu, cez telefón vybavia prípad úmrtia alebo manželskú krízu, stisnutím ruky pri odchode vyjadria trúchliacim rodičom sústrasť nad smrťou ich dieťaťa, a zvyčajne sa zamiešajú, ale iba tak, napochytre a mimochodom, do biedy druhých. Rakovinárovi poradia, aby jedol veľa melónov a tomu, kto skrachoval povedia, aby si bezpodmienečne pozrel najnovší Chaplinov film. Títo pouliční predavači dobra a sústrasti kupčia s podradným a nie celkom bezpečným tovarom. Neprijmi ich dobro, vypľuj ho ako zemiakový cukor, ktorým ťa ponúkajú.

O náročnosti

A vychovávaj svoju dušu k neúprosnej náročnosti. To je to najdôležitejšie. Svet más je iba chamtivý, no nie náročný. Ty si len zachovaj cit pre mieru a buď náročný. Svet sa čoraz väčšmi podobá na akýsi obchodný dom Woolworths, kde možno za šesták dostať, v podradnom prevedení, všetko, čo denné túžby pôžitkárskych davov môže rýchlo, lacno a mizernou kvalitou uspokojiť. Nebezpečenstvá tohto masového uspokojenia sa už prejavujú v každej oblasti života a ducha. Kultúra hynie nielen vtedy, keď sa na prejemnelých námestiach Atén a Ríma objavia barbari so sekerami, ale umrie i vtedy, ak sa títo barbari objavia na verejných priestranstvách nejakej civilizácie a uskutočnia výmenu tovaru, veľký dopyt a ponuku bez akejkoľvek úrovne. Ta si vyberaj. Nebuď prieberčivý, neohŕňaj nos, buď prísny a nemilosrdný. Nemôžeš byť dosť náročný vo veciach morálky, duchovna. Nemôžeš dosť dôsledne povedať: toto je vznešené, tamto falošné, toto je vzácnosť, tamto zas haraburda. Je to tvoja povinnosť, ak si človek a chceš si túto hodnosť zachovať.

O bolestiach hlavy

Ak sa migréna tvrdošijne vracia viac dní po sebe, vyhľadajme spoľahlivého očného lekára, požiadajme ho, aby urobil potrebné vyšetrenia a až potom navštívme internistu.
Obyčajné, všedné bolesti hlavy najčastejšie spôsobuje nikotín;, potom počasie, atmosferický tlak, teplotné výkyvy tlakovej níže; zriedkavejšie nejaká diétna chyba; a ešte zriedkavejšie poruchy krvného obehu. Bolesť hlavy môže byť spôsobená aj nervozitou, zbabelosťou, strachom z povinností a situácií. Na akútny kŕč môžem odporúčať nasledovné: vypime šálku horúcej, silnej čiernej kávy, zatemnime izbu, ľahnime si do postele, prehltnime jeden alebo dva algokratíny, boľavú hlavu ohrievajme horúcim elektrickým vnkúšom a pokojne si hodinu – dve poležme. Tento postup je spoľahlivý a na jednoduchý cievny kŕč, migrénu, nepochybne zaberá. V prípade každej inej bolesti hlavy okamžite vyhľadajme očného lekára a internistu.

O veľkých bolestiach a postoji

Ak na teba doľahne veľká pohroma alebo duševná bolesť, mysli predovšetkým na to, že je to prirodzené, lebo si človek. Čo si si myslel? Si človek, čiže tvoje milenky umrú, priatelia ťa opustia, a všetko, čo si zhromažďoval a miloval, sa roztrúsi ako prach vo víchrici. Nie je na tom nič čudesné, práveže tak je to v súlade s prírodou, tak ja to jednoduché a prirodzené. Skôr je obdivuhodné to, že veľké pohromy na nás nedoliehajú každý deň. Si človek, máš teda trpieť; a tvoje utrpenie netrvá večne, lebo si človek.
V smútku a uprostred pohrôm zostaň verný pravde. Nikdy neukazuj svoju bolesť. Neukazuj ani pýchu a hrdosť. Nezapieraj pred sebou bolesť, mal by si však vedieť, že bolesť a pohroma sú vždy aj zlyhaním. Ľudia zmýšľajú takto: „Umrel mu niekto, koho mal rád, kto bol pre neho dôležitý; hľa, aj on zlyhal.“ Precítiť bolesť, ale bez jediného povzdychu. Jednak preto, lebo ak zavzlykáš, keď sa ti rinú slzy – v takých okamihoch už trošku podvádzaš. Skutočná bolesť je nemá; slza a výkrik je už úľava. Takže sa nepodvádzaj, neobveseľuj svet. Mlč. Ovládaj svoju tvár, gestá. A ak s bolesťou ostaneš osamote, tak jej povedz: „Nech sa páči bolesť. Ale nech už bolíš akokoľvek, viem, že je to takto v poriadku: lebo som človek.“

O sile predstavivosti

Podľa Francúzov má ozajstnú fantáziu iba ten, kto dokáže vidieť skutočnosť. Je to zriedkavá schopnosť. Ľudia sa nazdávajú, že fantázia sa rovná snívaniu o akomsi nevídanom úkaze. No javy, ktoré nikdy nejestvovali, nemajú ruky ani nohy, sú ako vták gryfon, a ako to, čo so skutočnosťou nemá nič spoločné, je nudné a detinské. Ozajstná sila predstavivosti stavia zo skutočnosti, buduje nové, zázračné, prekvapujúce. Vidieť skutočnosť je oveľa väčšie dobrodružstvo, plné prekvapení a fantázie, ako stavať vysnívané vzdušné zámky, ktoré sa pri prvom závane skutočnosti rozplynú. Nauč sa naozaj vidieť súceho človeka a dozvieš sa, že je to väčšie prekvapenie a zázrak ako okrídlení hrdinovia mýtov.

O prispôsobovaní

V práci, v našej dennej životospráve, v spôsobe, akým na javy sveta reaguje náš charakter, myseľ, vkus, vo všetkom je akýsi vnútorný zákon, ktorý nedokážeme samovoľne beztrestne obísť. Nechci pracovať inak, ako ti určuje tvoja povaha, schopnosti a druh práce. Nechci byť šťastný, oddychovať, podnikať inak, než ako ti to prikazuje charakter a psychika. Prispôsob sa zákonu, ktorý nemilosrdne vymedzuje tvoje miesto, prácu a tvoj postoj k životu. Všetko treba doviesť do konca a po poriadku prijať: radosť, smútok, povolanie, úlohu, pád i smrť. Prispôsob sa sám sebe, nepochopiteľnému a tvrdému zákonu svojho života, ktorý presne predpisuje poradie tvojich činov, ich zmysel a intenzitu citov. Nechci byť šikovnejší, rozumnejší, šťastnejší, nešťastnejší, nadanejší alebo beznádejnejší, než ako si. Zákon blčí ohnivými písmenami na priečelí chrámu tvojho života. Čítaj tento zákon, každý deň, v každom okamihu.

O prílive a rojčení

Nech je tvoj postoj voči svetu a životu zbavený pátosu a zbytočných citov. No k práci, tvorivej činnosti je potrebné aj čosi iné; je potrebné rojčenie, pátos a aj príliv. Veľké dielo nemožno vypočítať s chladnou hlavou, na papieri a s kružidlom; tak ako sa ani tvoriť nedá špekulatívne, a ani dieťa nemožno splodiť podľa plánov načrtnutých s ceruzkou v ruke, na papieri. K tvorivej činnosti je potrebný aj cit, aj vášeň, odovzdanosť a neobmedzená voľnosť. Katolícka výchova ponecháva v duši mnoho fantázie a citu a takáto duša možno celkom neobstojí v tvrdých a primitívnych skúškach všedných dní – nechá sa unášať citmi -, bude vnímavá k problémom tvorby. Protestantská výchova vedie k znecitliveniu, fatalizmu, a to je pre každodenný život azda výhodnejšie. Je pravda, že fatalistické vedomie môže vytvoriť iba nepoddajné životy; veľké diela o to zriedkavejšie a len s ťažkosťami. Preto buď tvrdý a bezcitný zajtra a pozajtra, keď máš pochovávať svoje milenky alebo bojovať s drzými protivníkmi; a keď tvoríš, snaž sa rojčiť a neboj sa prílivu inšpirácie.
—————————————————————————-