na2sy

Emil, je to úžasné, ako čas letí. Vianoce sú stále častejšie. Keď som bol na vojne v Trebišove, tak mi čas neletel tak rýchlo, najmä tie posledné týždne, keď sa rozhodovalo o tom, kto ešte mesiac ostane na repnej kampani. Namôjdušu netuším, prečo sa to volalo kampaň, veď nás na nič nenahovárali, ani nám nič nesľubovali, iba oznámili, kto pôjde domov až o mesiac. Ale možno sa to tak volalo preto, aby nejaká kampaň bola, keď už nemôže byť predvolebná, lebo tam sa tiež neuchádzali o tvoj hlas, iba ti oznámili, kto bude zvolený aj v prípade, že ty voliť nepôjdeš. Keď si teraz na to spomínam, musím sa usmievať. Veď vojsko zvyknú nasadzovať v kritických okamihoch, keď ide o všetko, požiare, povodne, atď. Ale kvôli repe? Normálny človek by si mohol myslieť, že žartujú, alebo že je to tlačová chyba, že ide o ropu, a nie o repu. Kvôli rope, pravdaže, by bolo logické nasadiť armádu. Je to strategická surovina. Armáda by mohla pomôcť, keby niekde ropa nečakane vytryskla. Lenže u nás nevytryskne, my sme odkázaní na dodávateľov a tam veru ani armáda nepomôže. Aj keď, že vraj Američania išli do Iraku kvôli rope. Takže, ako vidno, nie je armáda ako armáda. Inak, rozmýšľal som o tom, že naša armáda, ktorá ako vieme, nás nikdy nevytrhla zo žiadneho prúseru, sa sprofesionalizovala. Že teraz síce tiež slúžia ľudu, ale majú to všetci zaplatené. My sme dostávali akurát stravu a kvôli takej strave, akú sme dostávali my, sa veru neoplatilo za nikoho bojovať. A dostali sme aj oblečenie. Aj dlhé zimné spodky. V Trebišove bol s nami jeden muzikant a keď sme pri odchode do civilu odovzdávali vyfasovaný výstroj, jemu chýbali práve dlhé zimné spodky v cene vtedajších 12 Kčs. A major Hlubinák mu povedal „nerobte si z toho nič, Pádivý, zaplatíte to, čo je to pre vás dvanásť korún, napíšete nejakú operu a máte ich“. Hlubinák bol fajn chlapík, dalo sa s ním podebatovať. Raz si prezeral Pádivého vojenskú knižku a hovorí „očúvajte, Pádivý, vy tu máte napísané, že znalost cudzích rečí, rusky, česky, mongolsky a čiastočne cigánsky, jak tomu mám rozumet, že mongolsky?“ A Pádivý povedal „viete súdruh major, my sme mali na vysokej škole krúžok mongoloidov a tam som sa to naučil“. „A povedzte niečo po mongolsky,“ povedal Hlubinák. A Pádivý na to: „Ong džong fing ptik kurdistan“. „Čo to znamená?“ opýtal sa Hlubinák. A Pádivý bez mihnutia oka povedal: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Tak si získal rešpekt majora Hlubináka. Ale aj náš, rehotali sme sa na tom ešte dva dni. Z toho vidíš, Emil, že ovládať cudzie jazyky sa oplatilo už vtedy. Takže vlastne neviem, že keď už naša armáda je profesionálna, či tá vojna vlastne mladým chalanom nebude aj trochu chýbať, lebo takú srandu v živote nezažijú. Ale čo narobíš, ako vravieval môj otec. Už je to tak. A keby sa, nedajbože, niečo zbehlo, že vraj nás ochráni NATO. Ale možné je aj, že sa na nás vyserú, ako vždy doteraz. Maj sa, Miro

Zdroj: .týždeň, 6.decembra 2010