Autorom nasledujúcich myšlienok a citátov je Sully Prudhomme
Dokonalosť v básnickom umení je to, že na vyslovenie myšlienky si poslúžime slovami, ktoré si vynúti rytmus. Veršotepec skladá svoju myšlienku na slová, ozajstný básnik podriaďuje slová myšlienke.
Poézia je často iba umením prispôsobiť myšlienky slovám.
Čo je pochybné, je zlé, aspoň v poézii, lebo pochybnosť nie je zlúčiteľná s pôvabom, nastoluje problém, ktorý treba riešiť, keď máme očariť dušu. Ak o niečom sami pochybujeme, budú o tom pochybovať aj ostatní.
Básnik nebude nikdy priveľmi suchým plodom, iba ak by ním bol z lenivosti.
Dramatický žáner, tak ako sa chápal doteraz, je zo všetkých literárnych žánrov najpríťažlivejší, pretože zobrazením charakterov a mravov núti ľudí, aby sa zaoberali sami sebou. Ale súčasne je pre spisovateľa najnebezpečnejší, lebo každý sa cíti povolaný o ňom hovoriť a najmenšia chybička v ňom bije do očí. No v žánroch mu nepatrí prvenstvo, lebo záujem ľudí upriamuje iba na ľudí. Každý literárny žáner je len okýptením poézie, v ktorej sa, počnúc Hugom, básni o všetkom pod jedinou podmienkou: dojímať. Úlohou básnika je dať hocičomu tvar, tvaru život a životu vášeň.
Darmo básnik-republikán ospevuje spravodlivosť a slobodu; republike poslúži iba vtedy, keď napíše krajšie básne ako monarchisti. A básnik – vlastenec bude zbytočne zlorečiť nad nespravodlivosťou dobyvateľa a velebiť šľachetné city porazených, svoju krajinu povznesie, len ak napíše v rodnom jazyku krajšie verše ako cudzinec vo svojom. Iba kto sa usiluje vyniknúť vo svojom povolaní, prinesia svojej vlasti úžitok, a keby sa novinári tak snažili poznať mienku verejnosti, ako sa básnik usiluje prehĺbiť svoje umenie, aby sa preslávil, básnik by sa nemusel zaoberať politikou a novinár by ho nemusel poúčať. Každý by vynikol tam, kde má vynikať, a tak by si uvedomil svoju silu a poslanie.
Ako človek chcem byť iba trstinou vo vetre, trstinou rozozvučanou búrkou, ktorá sa však rada skláňa a k dubu cíti skôr obdiv ako závisť. Republikánom sa otvorene priznám, že keby boli vo Francúzsku iba ľudia môjho charakteru, spoločnosť by tam nemohla existovať. Žiadam od nich iba to, aby ma nechali na pokoji. Sľubujem im, že zaplatím za všetko, čo potrebujem, a nezneuctím ich spoločnosť svojím správaním.
Keď skutočný umelec dosiahne určitý stupeň vzdelania a skúsenosti, dokonale vie, proti čomu sa v jeho diele nedá namietať; nech sa toho zanovito drží, a potom už nebude dbať na kritiku, ani sa jej báť.
Dobrý sochár urobí majstrovské dielo aj z busty hrbáča.
Pôvab tvarov je ako duchaplnosť krásy.
Vo všeobecnosti je viac pôvabu v pohybe ako v tvare.
Pôvab je poddajnosť tvaru. Stačí zabudnúť na svoje telo, nenájdeme nič dokonalejšieho vo vesmíre.
V úprimnom jazyku lásky je iba jediný podnet – milovaná vec, jediný prívlastok – jej čaro. Preto je hudba pravdivým a dostačujúcim jazykom srdca a náš rozum si uvedomuje, že oveľa citlivejšie pôsobí na človeka kadencia vety ako slová.
Celá debata | RSS tejto debaty