na2sy

Dverová komédia

Istý čas kraľovala vo francúzskom bulvárnom divadle tzv. dverová komédia. Na javisku bolo plno dverí a účinkujúce postavy nimi vchádzali, vychádzali, občas si niekto pomýlil dvere, manžel vošiel do izby, v ktorej bola jeho manželka s nejakým cudzím pánom, z tamtej strany vošiel advokát, z druhých dverí hotelová chyžná, advokát si myslel, že je to manželka preoblečená za chyžnú, chyžná bola v tom, že advokát je manžel, do toho vošiel nejaký dedinský ujko, ten hľadal dcéru, z dverí do dverí chodil detektív – obecenstvo sa celý večer zabávalo, ako môže niekoľko dverí všetkých dopliesť… Vždy som si myslel, že Francúzi dosiahli vrchol v zručnosti vo vymýšľaní zábavných dverových zápletiek – ale to nie je pravda. Jednak sa im nepodarilo preniesť veselú naháňačku z dverí do dverí do skutočného života, jednak nemali až takú kvalitnú garnitúru účinkujúcich, ktorí by vedeli tak obratne a rýchlo mýliť dvere ako tí naši.
V našej radostnej a suverénnej súčasnosti nastal taký rozkvet dverovej komédie, že je rozkošou sledovať, kto kedy do ktorých dverí zájde, koho tam nájde alebo nenájde, z ktorých dverí kto vyjde, kto sa vráti a kto zostane vonku. Jednými dverami vyjde hlava štátu a vzápätí vojde druhými dverami vláda. Z tretích dverí už nazízajú odbory. Ale vtom vojde štvrtými dverami SDĽ. Chce sa poradiť o privatizácii. Vláda rýchlo odíde prvými dverami, hlava štátu sa vráti druhými dverami. Odborári vojdú tretími dverami a hlava štátu zájde do svojich dverí. SDĽ odíde druhými dverami a štvrtými dverami sa vráti vláda. Skríkne na odbory a odbory buchnú za sebou prvými dverami. Druhými dverami vojde KDH a mrmle si: To je svinstvo, to je svinstvo… Vláda hneď odíde prvými dverami a tretími dverami vojde hlava štátu. Dozvedáme sa, že ide do Ameriky. Dej sa radostne zapletá, z prvých dverí vojde ujo Húska a hľadá zmysel SNP. Len čo zájde do tretích dverí, začne naháňať hlavu štátu Ľupták… Ujde pred ním do svojich dverí, ale odtiaľ práve vychádzajú odbory. Ľupták začne naháňať Engliša, ten naháňa vládu… Postavičky dverovej komédie zrýchľujú tempo, človek by sa nazdal, že diváci v hľadisku sa dobre bavia. Ale diváci – občania, voliči – sú ticho. Aj by sa bavili, ale uvádzačky im zabudli povedať, že dnes večer sa hrá komédia. Ani prítomní novinári neboli informovaní o kuse, ktorý dávajú, a tak berú naháňačku účinkujúcich z dverí do dverí smrteľne vážne.
Vôbec by som sa nečudoval, keby ma diváci radostnej suverénnej súčasnosti, ako aj novinári prítomní na dverovej fraške opravili. Keby mi vysvetlili, že hore na javisku vôbec nejde o komédiu, že sa tam dejú vážne naháňačky a búchania dverami. Všeličo si dám vysvetliť, ale moje presvedčenie, že ide o komédiu, mi nevezmú. Ja sa dobre bavím. Mám umelecký vkus! Keby to nebola komédia, tak by som sa nebavil. Len sa začínam báť, že ma – jediného, čo sa nahlas smeje – vyvedú z hľadiska. Lebo hľadisko máme triedne a z tohto hľadiska majú pravdu tí, čo vravia, že sa nepatrí smiať veciam, ktorým sa iní nesmejú. Rozdiel medzi cudzími komediantmi a našimi je v tom, že naši síce hrajú komédiu, ale nemrzí ich, keď sa im ľudia nesmejú. Nemajú až také nároky. Naopak, vyhovuje im, keď ich naháňačky hľadisko berie vážne. Znechutilo by ich, keby sa im všetci smiali. Tajne dúfajú, že ani uvádzačky, ani novinári nikomu neprezradia pravý žáner politického divadla. Vstupenky sme si riadne kúpili (sme predsa platiaci diváci) a tržbu už majú v kešeni. Dobre im padne, že sme ticho. Že nám nie sú ich neúnavné naháňačky z dverí do dverí smiešne. Hlavná vec, že sa dobre bavia oni. Smejú sa síce len za dverami – do hrsti, ale aj taký smiech je zdravý. Lepší smiech v hrsti ako rehot na streche!
Už sa teším po letnej prestávke na ďalšie dejstvo dverovej komédie. Aj by som vás – platiacich divákov – vyzval, aby ste sa smiali so mnou, ale radšej nie. Radšej buďte ticho! Keby sa im začalo smiať celé vypredané hľadisko, mohlo by to účinkujúcich znechutiť. Ba mohli by predčasne spustiť aj oponu… A kde ich potom budeme naháňať aj s tržbou? Keď už od nás skasírovali, tak tú ich frašku dopozerajme do konca! Aspoň budeme vedieť, ako to dopadne. Obyčajne to dopadne tak, že dobro zvíťazí nad zlom. Veď dobrákov je medzi nami účinkujúcimi ohromná presila. Iba ak by sa zjavilo nejaké nové špecifikum. Jeden by sa smial zo všetkých a všetci z nikoho…

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
————————————————————-