na2sy

12.2.2007

Ak sa chce dnes niekto zasvätene zapojiť do akejkoľvek debaty v novinách, televízii, kdekoľvek, vystačí si s niekoľkými schémami, dokonca s niekoľkými jednoduchými vetami, ktoré bude náležite rozvíjať. Tu je zopár z nich:
1. Ľudia dnes podliehajú konzumu namiesto hodnôt. Z uvedeného vyplýva, ako keby ľudia kedysi, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, kedysi dávno boli hodnotnejší ako dnes. (Pochopiteľne, že na vine sú Američania, ale o tom potom.) Ako keby v minulosti konzumu nepodliehali. Môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti ako očitý svedok. Celých štyridsať rokov života v komunizne sa nehovorilo o ničom viac ako o tom, že u nás nič nedostať. To bola ústredná téma doby. A keď náhodou prišiel do obchodu takzvaný nedostatkový tovar, nedajbože z dovozu, pred obchodom stáli rady. Ľudia, ktorí rad vystáli a nedostatkový tovar získali, mali pocit víťazstva, dokonca akejsi mravnej satisfakcie. Vybojovali to, čo sa v normálnej krajine dalo normálne kúpiť. A do cudziny sa nechodilo ani tak za pamiatkami a zážitkami, ale práve za nedostatkovým tovarom. To bola atypická konzumná spoločnosť. Konzumná spoločnosť bez možnosti normálne konzumovať. Všetka energia sa vynakladala na získanie nedostatkového tovaru. Prečo ľudia, ktorí takto žili, dnes, keď si môžu kúpiť všetko, čo sa im zachce, hovoria o zhubnom vplyve konzumu? Asi tárajú, lebo sa to nosí.
2. Kedysi sa v televízi venovalo viac priestoru pôvodnej tvorbe, dnes pôvodná tvorba takmer neexistuje a národ je ohlupovaný všelijakými reality šou. Pozrime sa na to bližšie. Pod pojmom pôvodná tvorba rozumiem pôvodnú tvotbu slovenských autorov. Volajú po nej ľudia, ktorí sa na tie bájne televízne inscenácie nikdy nedívali. Áno, televízne inscenácie mali svoju hodnotu. Keď sa hral Moliere, Goethe, Schiller, Mann a celá plejáda svetových autorov. Herci si zahrali kvalitný text a okrem toho si finančne prilepšili. Ale kde sú dnes pôvodné hry? Kde sú pôvodné texty našich dramatikov napísané za komunistickej éry? Ak sa dnes niečo zo slovenskej tvorby znovu hrá, sú to texty Tajovského, Timravy, Palárika, Jesenského, Stodolu, všetko autorov nesocialistických. Ich tvorba nebola inšpirovaná štátnou podporou, ale dobou a talentom. Kde bolo viac talentu, to zostalo.
Takže ak dnes nejaký politik hovorí o tom, ako to bolo voľakedy v televízii ideálne, nevie, o čom hovorí. A ak hovorí o tom, ako televízna tvorba pozitívne ovplyvňovala národ, mal by si zistiť precento sledovanosti pôvodných televíznych projektov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Aj vtedy chceli ľudia v televízii vidieť to, čo dnes, Dnes, keď to konečne majú, volajú po pôvodnej tvorbe. Prečo? Asi preto, že to znie dôstojne a nič to nestojí. Dalo by sa pokračovať, ešte je veľa príkladov na toto módne pokrytectvo. Ale prečo vlastne módne? Potreba moralizovať a mentorovať tu bola vždy prítomná aspoň v takej miere, ako spoločnosť bažiaca po konzume a nekvalitná pôvodná tvorba.

Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
————————————————————-