Šľak ma ide trafiť z Číňanov
Každý národ má svoje heslo. Macedónci, ktorých je približne päť miliónov ako Gruzíncov alebo nás – napríklad majú vychýrené heslo: Edin sa site,site za nikade! Jeden za všetkých, všetci za nikoho! – také heslo vie národ upokojiť. Dodať chuti do života. Slogan je dôležitá vec. Napríklad Za ródinu! Za Stalina! to vie človeka zdvihnúť zo stoličky. Mnohý Rus sa bol ochotný vrhnúť priamo zo stoličky pod tank s tým sloganom na perách.
My máme Kto za pravdu horí v svätej obeti… Angličan tvrdí, že My house is my castle. Česi momentálne ani heslo nemajú, lebo okrídlené Made in Czechoslovakia im história vyfúkla. A tí prešibaní Číňania sa len usmievajú a mrmlú si popod nos: Ponáhľať sa je omyl.
Nie je to až taká volovina ako sa zdá. Číňania majú okrem čínskej opery, čínskeho pera, čínskej kuchyne aj zvláštny divadelný žáner. Niečo ako náš kabaret, ale nie je to celkom kabaret. Volá sa to po čínsky RAKUGO a je to humoristické rozprávanie.
Humoristickí rozprávači sa nikam neponáhľajú. Najprv je taký čínsky srandista učňom. Každý deň vyjde na javisko v divadle už popoludní s rozpráva humorné príbehy. Sám – nasucho – bez obecenstva. Učeň nie je ešte taký dokonalý, aby sa mu malo smiať živé platiace obecenstvo.
Po ňom vystupuje na javisku starší učeň-tovariš humoru – to už je neskôr, v podvečer, ale divadelné hľadisko je ešte stále prázdne. Lístky sa predávajú až na majstra humoristického rozprávača, ktorý vystupuje večer. Je to dôstojný pán s vrkočom ako mandarín, aj sa k nemu všetci správajú ako k mandarínovi: učeň mu prinesie na javisko čaj, tovariš mu pripraví vankúš, na ktorý si majster sadá a humoristické rozprávanie začína. V Číne si síce divák zaplatí vstupné, ale úlohou dokonalého majstra v humore je, aby sa divák nezasmial. Dobre čítate – nezasmial. Iný kraj – iný mrav. Diváci sa dobre bavia, ale nesmejú sa. Keď ich majster hneď na začiatku rozosmeje – vracajú vstupné. To v Číne nie je dobrý humorista, ktorý vás rozosmeje hneď. Čínske heslo je „ponáhľať sa je omyl.“ Majster rozpráva humorný príbeh a až v jednom momente – a ten jediný moment, to je to čínske rozprávačské majstrovstvo – sa všetci poriadne zarehocú. Ale poriadne! Raz za celý večer. Zrejme je to zdravé, lebo od smiechu sa tlstne a aj slabne. Stačí sa im raz zasmiať (ale to teda vraj ide divadlo spadnúť!) a odchádzajú domov všetci spokojní.
Odchádzajú pomaly, nikam sa neponáhľajú. Neklamem. Je to pravda: kong heu. (To je po čínsky „čestné slovo“.)
Šľak ma ide trafiť z Číňanov. Je ich miliarda. Keby sa tá čínska miliarda zasmiala naraz, muselo by zrejme nastať pekelné zemetrasenie. Ale nech sa naša zemeguľa trasie radšej od smiechu, ako by sa mala triasť od strachu. Samozrejme, môže prísť aj doba ľadová, a to by sme sa všetci triasli od… ale o tom je zbytočné hovoriť. Doby ľadovej sa už my, čo čítame túto knižku, nedožijeme…
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
—————————————————————–
Celá debata | RSS tejto debaty