na2sy

Trucuj, trucuj, vykrúcaj…

Ja som bol vždy za zdravý TRUC. Moja žena je najkrajšia, keď zdravo trucuje. Okrem toho je v dome ticho a človek sa môže na všetko sústrediť. Len to nesmie ísť do peňazí! Len čo žena kúpi z trucu novú skrinku (ona je na skrinky), trpí tým trucovaním rodinný rozpočet. Z takého nezdravého trucovania treba vyvodiť zdravé konzekvencie.
V našej útulnej otčine (mohyle našich kostí) odjakživa poletuje zdravý truc aj v štátnych inštitúciách. Vždy som bol za zdravý truc. Len to nesmie ísť do štátnych peňazí. Lebo to sú naše peniaze – peniaze daňových poplatníkov. Keď si Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra z trucu povie, že od zajtra nebudeme písať Brnenský veľtrh, ale Brniansky veľtrh – alebo zruší slovo posledný a nahradí ho slovom ostatný, nijako ma to nevzruší. (Akurát komunisti budú spievať Internacionálu s textom Ostatná borba vzplála… namiesto Posledná borba vzplála…) Ale keď začne trucovať nie na národnom, ale medzinárodnom fóre, trochu ma to znervózni. Do prevratu sme písali Nemecko ako Nemecká spolková republika (NSR), po prevrate presnejšie – Spolková republika Nemecko. Novota sa zaužívala a obsahujú ju štátne zmluvy a všetky dôležité listiny, tlačivá. Ale Jazykovedný ústav sa zaťal a trvá na vrátení názvu Nemecka do pôvodného slovenského Nemecká spolková republika. Vraj ten nový je otrocký preklad z nemčiny a ten starý bol gramaticky bezchybný. Do gramatiky sa starať nejdem, lebo jej rozumiem ako hus do piva. Len sa mi zdá to trucovanie nezdravé, pretože nemeckým pisárom sa nebude chcieť všetky tie dokumenty preškrtať a znovu parádne, na parádnom papieri vytlačiť. Aj naši pisári musia robiť to isté… na takom istom parádnom papieri. Nestaral by som sa do toho tak vehementne, keby nešlo o peniaze. Kvôli trucu Jazykovedného ústavu budeme všetci platiť parádne opravy? Ja sa stavím, že Nemci nesúhlasia s trucom tiež kvôli peniazom, hoci to natiahli na politické kopyto.
Alebo keď začne trucovať vláda! Ona nebude s novinármi hovoriť a nebude a nebude…! A budú hovoriť hovorcovia! Tiež by ma to netangovalo – naopak, zdravý vládny truc vie celý svet pobaviť v týchto smutných časoch – KEBY to nešlo do peňazí. Veď robiť hovorcu, to nie je len tak. Treba ho dobre zaplatiť. Hovorca sa najprv musí vlády opýtať, čo má povedať, a musí dávať pozor, aby nič nevynechal a nič nepridával… A tak okrem vládnych tlmočníkov (pretože vláda neovláda cudzie reči) platíme aj vládnych hovorcov, pretože vláda trucuje. Možno vláde krivdím. Možno ovláda cudzie reči a nehovorí nimi len z trucu… Ale jedno s druhým, občana tieto zbytočné výdavky dosť srdia. Mohli by mať starčekovia denne na tri rožky, a nie na dva. Učiteľky by si mohli kúpiť aj kokakolu, sem tam niečo na seba… Som za zdravý truc, ale nie spôsobom „jeden za všetkých – všetci za nikoho!“ Keby Jazykovedný ústav zrušil z trucu tvrdé Y všetkým by odľahlo. Ale starať sa do názvu cudzieho štátu? Také truce sa mi zdajú plytvavé.
Aj trucovité rušenie investičných fondov nám ide do peňazí. A to som spakruky spomenul len niektoré truce. Sú aj iné druhy nezdravých trucov, v iných oblastiach, ktoré nás stoja fúru peňazí. Toť – prezidentov hovorca priletel zvlášť z USA (určite z trucu) a prezident priletí tiež zvlášť (určite z trucu). Tu ho už budú čakať ostatní, čo ho chcú úplne vytrucovať.
Boli časy, keď sa dalo urobiť z trucu všeličo. Stalin dal z trucu zavraždiť Clementisa. Caucescu mal z trucu kúpeľňu z rýdzeho zlata. Tito z trucu držal svoju ženu na ostrove Brioni a Štrougal – tiež z trucu – zabudol svoju ženu v Indii. Nesmejte sa. Po jeho paniu musel letieť špeciál ešte raz do Indie a späť. Lenže vtedy neboli novinári takí ukecaní ako dnes. Dobre si rozmysleli, čo napísať do novín, aby nikto nezačal trucovať. Boli to pokojné časy: totálna spokojnosť pracujúceho ľudu, totálna poslušnosť pracujúcej inteligencie – idyla. Ja sa nečudujem mnohým občanom, že pokukujú trucovito do minulosti. Vtedy sme o nijakých trucoch, ktoré šli do peňazí, nevedelo. Ani sa veľmi netrucovalo. Nemalo to zmysel.
Ja som bol vždy za zdravý truc. Za taký, čo nejde do peňazí.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, Ikar 2007

————————————————————-