Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.
O zvieratách
Nehanbi sa za to, že máš rád zvieratá. Nehanbi sa za to, že tvojmu srdcu je bližší pes než mnohí z tých ľudí, ktorých osobne poznáš.
Falošní proroci a neotesaní, zlomyseľní ľudia sú tí, ktorí ťa pre tento vzťah karhajú a hovoria: „O city, ktorými plytváš na psa, okrádaš ľudí! Sebecký, nevľúdny chlapík!“ – nevšímj si ich. Len pokojne miluj svojho psa, tohto neúnavného priateľa s ligotavými očami, ktorý nepýta za svoje priateľstvo nič iné a nič viac, iba nejakú tú kostičku a tu a tam pohladenie. Never tomu, že k láske k zvieratám ťa vedie neha a sebeckosť. Sú to naši bratia, a vznikli v tej istej dielni ako človek a majú i rozum, niekedy aj zložitejší a jemnejší ako väčšina ľudí. Nech nazývajú lásku k zvieratám slabosťou a nech sa ti posmievajú – ty len ďalej venči svojho psa. Zotrvávaš v dobrej spoločnosti a Boh to vie.
O veľdielach
Ak len môžeš, ži vždy tak, aby si mohol každý deň hladieť, hoci len na chvíľu, na niektorý z kryštalických výtvorov ľudského ducha! Nech neprejde jediný deň bez toho, aby si si neprečítal niekoľko riadkov z kníh Seneku, Tolstého, Cervantesa, Aristotela, Písma svätého, Rilkeho alebo Marka Aurelia. Každý deň si vypočuj niekoľko taktov hudby, ak to inak nejde, tak nechaj zaznieť z gramafónu niektorú z viet Bacha, Beethovena, Glücka alebo Mozarta. Nech neprejde deň bez toho, aby si si pár minút neprezrel reprodukcie kvalitne odrážajúce niektorú z Brueghelových alebo Dürerových či Michelangelových malieb alebo kresieb. Toto všetko sa dá jednoducho získať a tak ľahko si možno nájsť polhodinku potrebnú na tieto veľdiela! A je také jednoduché naplniť si dušu šťastnými tónmi ľudskej dokonalosti! Si bohatý, aj keď si akokoľvek biedny. Úplnosť ľudského ducha patrí aj tebe. Dopraj si ju, deň čo deň, tak ako dýchanie.
O trpezlivosti
Toto je tá ľudská schopnosť, ktorú je najťažšie nadobudnúť, toto je tá vlastnosť, proti ktorej sa najtajnejšie pudy našej bytosti búria, lebo sme smrteľní, lebo náš čas je zrátaný, lebo naša hviezda klesá: toto je najbolestnejšia povinnosť voči sebe, voči svojmu osudu a voči jeho najhlbšiemu zmyslu – našej práci. Niet skutočného výtvoru bez nekonečnej trpezlivosti schopnej ovládnuť a najtajnejšiu konštitúciu človeka. Lebo dielo nikdy nie je kúzelmícke predstavenie, bleskurýchly kumšt, šanzé – pasé (výraz používaný pri hazardných hrách). Dielo nie je len vecou génia: aj trpezlivosť je potrebná, trpezlivosť prirodzeného vývoja, zázrak rozvážnosti a dozrievania. Naučiť sa trpezlivosti, v živote i práci, znamená toľko, ako pochopiť tajomstvo Stvoriteľa. Nauč sa túto lekciu naspamäť, ty nespokojný a smrteľný.
O výbere a vernosti
Rozmysli si, skôr ako vezmeš do rúk knihu a pustíš sa do čítania – aspoň natoľko si to rozmysli, ako keď s dôverou podávaš niekomu ruku. Pretože knihe prepožičiavaš na určitý čas vnímavosť svojej duše; a to je veľmi veľa, lebo život je krátky a duša je len tvoja. A keď si sa už odhodlal a začal si čítať, čítaj pomaly, veľmi pozorne a trpezlivo, ako keby si diskutoval so seberovnými argumentmi. A aj keď sa kniha prieči tvojmu vkusu, presvedčeniu alebo má nudný, zložitý jazyk, dočítaj ju. No práve preto, že život je krátky, a preto, že kníh je tak veľa ako kvapiek v mori, starostlivo si vyberaj knihu skôr, ako ju otvoríš. Čítaj dôsledne a verne, no vyberaj s veľkou pozornosťou, lebo zlomok svojho života a rozumu daruješ knihe, ktorú práve čítaš. Ak si sa už raz pustil do čítania, ostaň verný knihe, aj keď hovorí proti tebe, proti tvojej duši a rozumu. Kniha môže byť aj protivník; súboj s ňou treba doviesť do konca. No iba s takým protivníkom sa púšťaj do reči, ktorý ťa je hoden; nikdy s takými, ktorému – ako povedal básnik – musíš dávať počas súboja lekcie zo šermu.
O sile rozumu
Nech sa deje vo svete čokoľvek, nikdy nezabudni na pravdu, že štát a politická moc sa nemôžu zaobísť bez sily rozumu a mudrcov. Ani vtedy sa bez nej nemôžu zaobísť, keď v spoločenskom živote dočasne vládnu pudy, alebo keď miesta odstupujúcich cisárov obsadia pretoriáni (telesná stráž rímskych cisárov; privilegovaná vrstva nejakého politického režimu). Ani oni dlhodobo nič nezmôžu proti sile zdravého rozumu. Mysli vždy na to, ako vďaka Aristotelovej výchove vznikla prostredníctvom nadaného človeka svetová ríša. Macedónsku ríšu založil Aristoteles práve tak ako Alexander Veľký. Nikdy neotáľaj, keď máš pred politickou s štátnou mocou dokazovať silu zdravého rozumu. Štát je bez vedenia rozumu iba horda, takýto štát sa ešte aj vo vlastníctve politickej moci zakrátko rozpadne na svoje základné prvky. Iba kohézna sila zdravého rozumu dokáže dať tvar ľudskému spoločenstvu. Štát môže filozofa zabiť; no žiť a prežiť bez neho nedokáže.
O ohrození života
V životunebezpečných situáciách máme myslieť na to, že náš čas sa tak či onak naplnil, aj vtedy, keď nás zastihne ruka osudu o desať rokov skôr alebo neskôr; lebo obsahom života sú veľké napätia a tvorivé okamihy a nie obdobia vymedzené kalendárom. Žil si iba vtedy, keď si všetkými svojimi silami vyjadroval to božie prikázanie, ktoré bolo obsahom tvojho života, splnil si svoju úlohu s oduševnením tak, ako chcel osud. Tento okamih bol časom tvojho žitia. Všetko ostatné bola iba príprava, čakanie. A príroda vie hospodáriť; nepustí predčasne tých, ktorých ešte potrebuje k dovŕšeniu svojho diela; a keď už vykonali to, k čomu boli vo veľkom diele sveta zaviazaní, viac sa o nich nestará. Životné nebezpečenstvo je teda totožné s tým, či si žil správne, smelo a či si plnil povinnosti. Ostatné je súkromná vec, ktorá v hĺbke srdca nezaujíma ani len teba.
O kúpaní
Kedy len môžeš, navštív – ale nikdy nie tak, aby to šlo na úkor tvojho pracovného času a aby si konal unáhlene, so zlým svedomím! – niektorý z parných kúpeľov, dva-trikrát za týždeň. Kúpanie je veľmi dávny zvyk a utužuje a osviežuje nielen telo, ale i dušu. Kúp sa pomaly, podľa zákonov tela, uvážlivo a nenáhlivo. Liečivé vody ti preniknú telom a vnesú do duše sviežosť, uspokoja nervy zmučené prácou a svetom. Liečivé kúpele sú akési kláštory, v ktorých môžeš nerušene odovzdať svoje telo a dušu triezvemu a zaslúženému odpočinku. Sírnaté, železnaté vody vplývajú na vnútorné orgány a nervovú sústavu prostredníctvom pórov; atmosféra kúpeľov, hmla a para prostredia ťa oslobodia od lacných predstáv vonkajšieho sveta. Kúp sa teda pravidelne a metodicky, ako Rimania.
Nevšímaj si Sparťanov, ktorí sa budú na tento tvoj zvyk pozerať zvrchu; mysli na to, že Sparta nedala svetu ani jedného svojbytného mysliteľa, takže nakoniec aj tak zanikla. Kúp sa metodicky, striedaj bazény a sprchy s horúcou, vlažnou, potom studenou vodou, prenechaj svoje telo zručnosti masérov, zdĺhavo vysedávaj v teplej vode, nechaj, aby ti hlavu zavinuli do turbanu namočeného do studenej vody, odovzdaj svoje telo a dušu pokoju teplej vody a vlažného ticha, uvažuj, uč sa trpezlivosti vody, odpočívaj. Ani v lone hurisiek si nemožno odpočívať tak ako v horúcom bazéne liečivých kúpeľov. A v komore rozpálenej horúcim vzduchom nikdy nepobudni viac ako dve-tri minúty. A personálu daj značné sprepitné. A uvedom si, že si síce smrteľný, ale dovtedy si ešte svojmu telu čosi dlžný. Napríklad liečivé kúpele, týždenne dvakrát, najviac trikrát.
O tom, čo sa oplatí a čo sa neoplatí robiť
Neoplatí sa zdvihnúť pero, neoplatí sa nechať padnúť v kvapku atramentu na papier, neoplatí sa premrhať štvrťhodinu zo života na to, aby si napísal niečo také, čo sa páči masám a polovzdelancom, pri čítaní čoho vykríknu: Ó! Áno! Aj my sme si to mysleli!…“ a za čo ti oficiálny svet zavesí na hruď rad za zásluhy, nejaká literárna továreň ti vyplatí množstvo peňazí a za tie peniaze si môžeš postaviť pekný dom, ktorý potom môžeš zaplniť raritami a vzácnosťami! Lebo to, čo sa páči im, masám, je z ich strany vždy len nepochopenie alebo z tvojej strany zrada. Vyznamenanie je len zlatý dym, detská hračka. A množstvo peňazí, ktoré môžeš dostať za svoju prácu páčiacu sa svetu, pekný dom, ktorý si za tie peniaze môžeš postaviť, to všetko je len hmla, dych kozmických síl ju jedného dňa odfúkne. Nevšímaj si nič iné, len hlas, ktorým ťa anjel pobáda k práci.
O horizontálnom a vertikálnom útoku
Určite to nebola náhoda, že najúčinnejšou zbraňou druhej svetovej vojny sa stalo lietadlo – zbraň, ktorá útočí vertikálne. Lebo v dejinách ľudstva sa všetky doterajšie vojny udiali a dozneli v horizonálnej línii. Tejto vojne predchádzala tá kríza, ktorú nazývajú „vertikálnym vpádom más“ – masa nenapredovala v oblastiach určitej kultúry horizontálne, ale v jej rámci zaútočila vertikálne na istý spôsob živote. Je preto prirodzené, že tento útok, tento vertikálny vpád, si našiel, keď prišla vojna, zbraň, ktorá najlepšie vyhovovala jeho forme, zbraň, pôsobiacu zvislo, bombu, lietadlo. Veľké zvraty ľudstva sú vždy sprevádzané štýlom a zmenou rekvizít.
O sebe
Aj s posledným výdychom budem ďakovať svojmu osudu, že som bol človekom a že aj v mojej temnej duči svietila iskierka múdrosti. Videl som zem, nebo, ročné obdobia. Spoznal som lásku, úlomky skutočnosti, túžby a sklamania. Žil som na zemi a pomaly som pookrieval. Jedného dňa umriem: a aké je aj toto úžasne bežné a jednoduché. Mohlo sa mi pritrafiť niečo iné, lepšie, veľkolepejšie? Nemohlo. Zažil som to najväčšie a najveľkolepejšie – ľudský osud. Nič iné a lepšie sa mi nemohlo stať.
Celá debata | RSS tejto debaty