na2sy

Šľak ma ide trafiť z genitívu plurálu

Ja viem, že sa vám z gramatiky vyhadzujú vyrážky, ale bez druhého pádu množného čísla sa v slovenčine budeme brodiť a nedobrodíme sa! Ide o tzv. genitív – plurál. Opäť som si to uvedomil, keď som sa díval na Lasicových Sedem divov. Diviť sa je správne po slovensky čudovať sa. Čiže siedmy div sveta je siedme čudo sveta.
Ale povedzte „SEDEM ČÚD!“ ČÚD – znie to cudzokrajne, priamo ako z pesničky The Beatles „Hej, čúd…“
Čudo sa po slovensky nedá povedať v druhom páde množného čísle normálne. Tak aby to nebolo smiešne, vykonštruované. Alebo som minule hovoril o kanadskom štáte Ontario. Chcel som povedať, že jeho územie je veľké ako dvanásť – Slovensk? Slovensiek? Slovenskov?
Človek aby si jazyk dolámal. Druhý pád množného čísla je vachrlatý, umelý. Čo s tým budeme robiť?
A vokatív? To je piaty pád. Máme ho vôbec? Piatym pádom voláme. Pamätám sa, keď priateľ Poštulka – český básnik – bol na vojne v Trnave. Chodil tam so Slovenkou, s ktorou raz čítali na lavičke v parku noviny. Česi iní nebudú. Čítajú s frajerkami po lavičkách noviny. A ako tam tak čítali, uvideli v novinách báseň, ktorá sa volala Ako sa máš, moja Bratislava?
„Jako, vždyť vy nemáte pátý pád?!“ skríkol Poštulka. „Správně by to mělo být: Jako se máš, moje Bratislavo! Pátým pádem voláme: Bratislavo!“
„Akože nemáme?“ urazila sa Slovenka „My máme piaty pád!“
„No dobře,“ povedal Čech. „Pátým pádem voláme… Já jsem Láďa. Tak mně tedy zavolej pátým pádem!“
Slovenka povedala: „Poď sem!“
Mali by sme viacej počúvať deti. Minule usporiadali moje deti spevácky koncert. Lucia bola speváčka a malý Janko povedal: „Ja ti budem robiť zvukára a svetlára“
Aké jednoduché. Veď keď je zvukár, mal by byť aj svetlár a nie osvetlovač. Predstavte si, že by ste pekárovi hovorili opekávač. Občas prídu deti na geniálne logické a triezve slovíčka, ktoré by som hneď kúpil do základného slovného fondu.
Ach, čo by som ja všetko kúpil do základného slovného fondu! Napríklad také slovo „prdienec“. „Prdienec“ volajú na Liptove malú izbietku, v ktorej spáva slobodné dievča. Niektoré prastaré slová, ktorými predkovia presne označili to, čo chceli, znejú ako cengot spiežovcov, ako zurkotavý potôčik. A s genitívom plurálu nemali nikdy nijaké ťažkosti, lebo ani nevedeli, čo to je a že to čudo jestvuje… Tak ako ja neviem, čo je to karcinogénny alebo koksartróza.
Šľak ma ide trafiť z genitívu plurálu.

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
—————————————————————–