na2sy

Šľak ma ide trafiť z chrumkavosti

Šľak ma ide trafiť, keď niečo, čo má byť chrumkavé, nie je chrumkavé. Podľa mňa by malo byť na svete všetko chrumkané. Celý svet by mal byť jeden veľký chrum. Ale ľudstvo je nepoučiteľné. Mnohí vyrastajú v rodinách, kde si na chrumkavosť nepotrpia.
Minule som bol na návšteve a práve jedli haruľu (zemiakovú placku). Vraj „daj si tučibomba, ešte sú teplé!“ Vzal som si haruľu na tanier, jemne som ju schmatol medzi prsty a odhryzol som si z nej. Čakal som, že to v ústach trochu chrupne, že bude chrumkavá – ale tá zemiaková placka nechrumkala! Bola zo zemiakov, múky, cesnaku, soli, majoránky, vajca, korenia – len nebola upečená do chrumkava. Chrumkať je úplne iný pocit ako len jesť!
A stačí tak málo. Nedať veľa múky. Dať možnosť postrúhanému cesnaku, aby sa na horúcom oleji či omastku povyvaľoval dochrumkava. To sa týka aj bravčového či teľacieho rezňa… Ej rezne, moje milé rezne, neraz som ja prešiel cez ne! Ale cez chrumkavé! Aj francúzske zemiaky, kvôli ktorým by som bol ochotný zradiť aj Maticu slovenskú, musia byť dochrumkava: keď vytriete hrniec v ktorom ukladáte vrstvy zemiakov, vajec na tvrdo, cibule, klobásky a opäť zemiakov, vajec atď. maslom a posypete dno hrnca a steny hrnca strúhankou – chytia tie francúzske zemiaky v rúre chrupku a v papuľke je nebíčko!
Aj krémeš musí byť chrumkavý, aj žemľa, čerstvý rožok, chlebová kôrka… Puding, zmrzlina – nepoviem – v tých rozkošných vynálezoch netrvám na chrumke. Ale „truit en bleu“ – to je po francúzsky pstruh namodro – ten musí byť dochrumkava.
Tak ako keď si kúpite vrecúško zemiakových lupienkov alebo – ak ste z bohatšej vrstvy – priamo pukance!
Naozaj by mal byť celý život chrumkavý. Keď je Srbovi alebo Chorvátovi veľmi dobre, vzdychá „jest sam život kušam“ To znamená – teraz mi je dobre! Teraz život hryzkám, chrumkám…
Prišiel som v starobe na to, že ak od detstva všetko chrumkáme, tešíme sa zo všetkého, čo sme pochrumkali a čo všetko ešte pochrumkáme – život je krajší, veselší, naozaj chrumkavejší! Keď nás nútia rýchlo a veľa jesť, rýchlo a veľa sa naučiť, dozvedieť, rýchlo isté veci, nenávidieť či milovať – nežijeme naplno, len existujeme naplno. A to je veľký rozdiel. Naplno žiť a naplno existovať! To je taký rozdiel ako keď vám do slúchadiel ide naplno vaša chrumkavá hudba alebo čerstvé správy z domova a zo zahraničia…
Ja som mal ťažké detstvo. Mňa nútili, keď som bol malý, namáčať rožok do bielej kávy a jesť ho taký vynamáčaný! Rožok ponorený do bielej kávy stráca chrupku a je tak dobrý pre bezzubých starcov a starenky, ktorí na chrumkanie už len tíško spomínajú a koketujú s paňou v bielej plachte, čo im stojí s kosou za záclonou a škerí sa na nich, ako sa na Smrtku patrí… Malý chlapec má mať možnosť chrumkať. Aj malé dievčatko – a učiteľky a učitelia by im nemali servírovať svoje mľandravé svetonázory bez chrupky.
Dostal som list od žiaka strednej školy kdesi zo slovenského vnútrozemia. Učiteľka im minule na vyučovaní povedala, že Slováci nemajú peniaze na druhý program slovenskej televízie, lebo im Česi nevrátili zlato a že za to zlato si Česi vysielajú tretí program… Tá lož nielenže nie je chrumkavá – tá je lepkavá, mazľavá a ťahá detské hlavy celkom zbytočne do trinástej komnaty nenávisti. Do tej komnaty, ktorá by mala zostať na celý život zamknutá ako zámok Šípkovej Ruženky. Nenávisť ku komukoľvek a čomukoľvek ničí chrumkavosť
A mňa ide šľak trafiť, keď niečo, čo má byť chrumkavé – nie je chrumkavé. A život má byť chrumkavý, to sa so mnou nehádajte!

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
—————————————————————–