na2sy

Autorom nasledujúcich myšlienok a citátov je Sully Prudhomme

V každom veku sa dá život využiť, ale prídeme na to, až keď máme ten vek za sebou.

Cesta: zbohom na pochode.

O človeku, ktorý rád sníva, si myslíme, že nežije, ale on je iba neprítomný, jeho vnútorný život je taký intenzívny, že z neho neprenikne nič navonok.

Zvyk je rýchlosť odvodená z prúdu života. Zvyknúť si znamená mimovoľne pokračovať v chcení.

Smiešnosť je nelojálna zbraň zvyku proti novotám.

Stredom medzi odriekaním a opojením je spokojnosť, ktorá stačí iba priemerným dušiam.

Byť matkou je opojné, byť otcom dôstojné.

Čo chceme, sme ochotní urobiť; ak po niečom túžime, čakáme, že to príde samo. Radšej by sme mali to, po čom túžime, ale to nezáleží ani od našej vôle ani od nášho želania.

Hľadajme dokonalú vyrovnanosť, zlatú Mussetovu os.

Deti by sme mali naprávať takými prostriedkami, aké by sme použili, keby boli také silné ako my.

Klasické vzdelanie má tú zlú stránku, že udržuje v ľuďoch nemenný a tradičný spôsob nazerania na svet. Vidíme ho iba cez okuliare, ktoré nám oficiálne založili na nos, a musíme vynaložiť neuveriteľnú námahu, ak chceme vidieť veci len očami našej vlastnej inteligencie. Z toho vyplýva, že všetci hovoríme rovnaké nezmysly o bohu a nepoburuje nás ani predstava vojny, tak veľmi sme si zvykli na Cézarov. Z toho nakoniec aj vyplýva, že spoločnosť sa udržuje všeobecnou zaslepenosťou. Práve kvôli tomu všetkému, čo je exaktným vedám cudzie, by sa mal učiteľ sústrediť na rozvíjanie myslenia abstraktným spôsobom, aby žiak mohol uplatniť pri skúmaní morálneho poriadku účinné, ale slobodné schopnosti. Priznajme, že takto sa vzdelávať nedá.

Vieme len to, na čo sami prídeme. Dobre vyučovať znamená naučiť objavovať. Zaujímať sa o niečo znamená vydráždiť zvedavosť tak, aby sme ju uspokojili, to znamená predchnúť nádej zvedavosťou.

Disciplína je umením viesť masy tak, že proti nim postavíme imaginárnu silu a spochybníme ich vlastnú. Ide v skutočnosti o nadradenosť ducha nad hmotou.

Disciplína je umenie spochybniť silu množstva.

Sila je nástrojom našich potrieb, v tom je jej užitočnosť, je ochranným štítom, v tom je jej krása.

Sila osebe navytvára medzi dušami nijaké puto a nebola by teda schopná zaviesť nijaký mravný poriadok, to znamená nijakú spoločenskú rovnováhu.

Uznávanými cnosťami sú iba cnosti získané alebo vyskúšané.

Keďže sa nestáva, že by sme nenávideli seba, mali by sme byť čestní, aby sme získali právo byť mizantropmi. Čestný človek však ľudí skôr ľutuje, ako by ich nenávidel.

Ohľadom na mienku ostatných zahanbujúco poctievame neresť a súčasne zrádzame cnosť. Pokrytectvo je niekedy zhovievavosť ľudí voči nerestiam.

Cnosť je v spoločnosti neraz len popieraním prírody.

Cnosť, rozkoš – dve sestry smrti: jedna vás zbaví radostí života, druhá vám ich zhnusí.

V nadšení sme naozaj schopní veľkých skutkov, ale ochromuje nás triezvosť, ktorú si vyžaduje ich uskutočnenie. Naše rozhodnutia majú väčšiu cenu ako naše činy, lenže cnosť spočíva v činnosti. Nadšeniu chýba už len vytrvalosť, aby mohlo byť cnosťou; je to cnosť bez vytrvalosti. Nadšenie je improvizovaná cnosť.