na2sy

        Súťaže o kráľovnú krásy stali sa za posledné desaťročie aj u nás takou samozrejmosťou ako Športka. Akurát, že športkuje sa každý týždeň a o kráľovnú krásy sa súťaží iba raz do roka. Ale keď to vyjde, tak to stojí za to. Neviem aká je najvyžšia výhra v Športke, ale všimol som si, že Miss je obsypaná kožuchmi, kozmetikou, dovolenkami, výmerom ne byt a z pódia sa odchádza vlastným autom. A potom – na výhru v Športke stačí mať šťastie. Miss musí byť okrem toho ešte aj krásna. Ale to je vlastne tiež otázka šťastia. Aby bolo dievča krásne, musí tak narásť. Nemyslím, že by sa v procese rastu dalo pre to niečo urobiť. Nikoho nemožno podplatiť, u nikoho investovať, nikto to nevybaví. Na to je čas krátky. Aj keď, pamätám sa, voľakedy v šesťdesiatom ôsmom, v uvoľnenej politickej klíme sa, pravdaže, okamžite začalo so súťažami o kráľovné krásy. Bol to vtedy dôkaz, že to so socializmom s ľudskou tvárou myslíme vážne. Konferovali sme vtedy s Júliusom takú súťaž, volala sa Miss Beseda. Beseda bol týždenník pre poľnohospodárov. Z toho vyplýva, že to bola súťaž o najkrajšiu mladú poľnohospodárku v nemenovanom regióne. Porote sa nepáčilo, že súťaženie neberieme vážne. Ale atmosféra v malom východoslovenskom mestečku bola napätá, dievčatá vypäté a nervózne, skrátka – išlo o všetko. To sme si mysleli my. Až po súťaži sme sa dozvedeli, že víťazka bola vopred určená a bola to dcéra predsedu poroty. A všetci – okrem nás dvoch – vedeli, že sa to tak skončí. Dokonalá formanovská atmosféra s pôsobivými východoslovenskými akcentmi. Otec sa nezdržal a chcel dcérke dopriať trochu šťastia. Tuším, že vyhrala poschodovú tortu. Vtedy boli sponzori ešte dosť zdržanliví. Ale fascinovalo ma ako všetci dokonale predstierali, že ide o regulárnu súťaž. To bol kolektívny švindeľ na vysokej úrovni. Vrcholil tým, že porota zasadala asi o pol hodiny dlhšie, ako sa predpokladalo, a my dvaja sme za ten čas, absolútne zúfalí, museli baviť publikum, ktoré tiež vedelo, ako to dopadne. Súhra bola taká dokonalá že keď sme vyhlasovali víťazku (dcéru predsedu poroty), časť obecenstva zhíkla od prekvapenia. Tvárili sa, že to nečakali. Po rokoch si myslím, že to bol celkom fajn tréning na to, čo sa udialo niekoľko mesiacov po súťaži, v auguste. Ba vlastne na celé obdobie normalizácie.
        Prednedávnom som sa zúčastnil na súťaži Miss World. pravdaže, ako divák. Bolo to v Juhoafrickej republike, v Sun City. To je povedané našou terminológiou, rekreačné stredisko pre náročnejších – juhoafrické Las Vegas. Až na to, že Las Vegas je mesto a Sun City je naozaj len kombinácia hotelov, herní, golfových ihrísk, bazénov a decentne inštalovanej prírody. Mohli ste tú súťaž vidieť v televízii. Ja som mohol vidieť aj to, čo v televízii nebolo. Napríklad, ako sa štvortisícová hala zaplnila v priebehu desiatich minút. Alebo ako mal moderátor (populárna anglická televízna hviezda Jerry Springer) k dispozícii čítacie zariadenie. Len tak, keby by náhodou bolo treba. Bol perfektný. Hravo zvládol aj zúfalú disciplínu rozhovorov s kráskami, v ktorých majú dievčatá dokázať, že im to okrem iného aj myslí. Dokázal to predovšetkým Jerry Springer, ale o tom sme nepochybovali. Najviac ma však zaujal asistent režiséra. So slúchadlami na ušiach a scenárom v ruke dirigoval kamery, účinkujúce aj moderátora len pantomimicky. Rozprávka.
        Mimochodom, venezuelská kráska sa nedostala do finále a keď sa to dozvedela, omdlela. Má osemnásť rokov a dvadsaťsedem plastických operácií. Bola vyrobená na túto príležitosť a nevyšlo to.

Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
——————————————————————