na2sy

Šľak ma ide trafiť z dinosaurov

Šľak ma ide trafiť, s čím zasa prišli americkí vedci. Vraj dinosauri mali najmenej osem sŕdc! Jedno ústredné a jedno námestnícke a v krku (ktorý bol náramne dlhý) po tri páry sŕdc… Jedným slovom, tým americkým chlapcom, čo sa dali na vedu, nešlo do hlavy, že by taký kolos z mäsa a krvi, akým bol dinosaurus, mohol behať po prírode s takým dlhým krkom len tak – s jedným srdcom.
Ak by sa ich domnienka potvrdila – aj keď ma zabijete, neviem vám v tomto momente povedať, ako by sa mohla potvrdiť – bol by to dôkaz, aká je príroda mocná. Hneď by svitla nádej aj z cicavcov najmudrlantskejšiemu (myslím tým človeka), aby postupne – vývojom, čiže evolučnou cestou, mal v budúcnosti aspoň dve srdcia. A to už bude človeku sveta žiť! Ja sám som presvedčený o tom, že americkí vedci majú pravdu. Veľjašter musel mať aspoň dve tri srdcia, keď nie viac, aby svoj pohyblivý život tu na zemeguli zvládol. Aj pocit musel mať ten dinosaurus lepší s dvoma, troma srdcami… Keď chcel, vykračoval si, keď chcel, pobehol, srdcia mu bili ako hodinky a to už musel byť riadne zhýralý dinosaurus, keď bol chorý na všetky srdcia… Zhýralý alebo zamilovaný.
Lebo aj zamilovanosť dosť derie srdce. Nie priamo láska. Láska srdce dobíja ako zdroj batérie. Ale kým sa v srdci zrodí pravá láska, jestvuje taký čas – Stendhal tomu hovorí kryštalizácia – ja tomu vravím (pomocne) zamilovanosť. A práve tá zamilovanosť srdce derie, namáha, ničí… Nuž ale keď raz príde doba viacsrdcová aj pre človeka, budete môcť byť zamilovaný súčasne aj dvakrát, či trikrát.
A zároveň bude mať viacsrdcí človek tú výhodu, že nebude musieť tak úzkostlivo strážiť „čo na srdci – to na jazyku“ Lebo svedomie nebude mať právo mu nič vyčítať. Keď sa svedomie bude pýtať drzo (ako sa to svedomie aj uprostred noci drzo opýtať vie!) „A hovoril si dnes večer z úprimného srdca? Mal si: čo na srdci, to na jazyku?“, viacsrdcí človek sa v tej ďalekej budúcnosti len usmeje, šibalsky ďobne svedomie do pleca a spýta sa: „A čo som to mal mať na ktorom srdci? Veď ja tých sŕdc mám teraz neúrekom a každé má na srdci niečo iné.“
To mi budú vymoženosti! Na jednom srdci HZDS, na druhom KDH a na treťom kosák a kladivo ako hrom! Checheche.
Ale nepôjde len o politiku. Bude to aj inak: na jednom srdci Katka, na druhom Marka, na treťom Táňa, ech, bude viacsrdcím ľuďom sveta žiť! Škoda, že sa toho nikto z nás nedožije. Podľa toho, ako besne napreduje veda a technika, budeme mať najprv dva rozumy. Potrebujeme ich ako soľ.
Aby sme pochopili svet a predovšetkým sami seba. Lebo – šľak ma ide trafiť z toho, že ten svet by som už ako tak pochopil, ale seba samého nie a nie pochopiť. Ale aj tak by som bral radšej ďalšie srdce ako rozum.
Bez toho, že by som chcel robiť reklamu jezuitom. Tí majú heslo: SURSUM CORDA! – Hore srdcia! SURSUM RATIO! totiž nikto ako heslo mať nemusí. Rozum ide hore… ale srdcia?
Položte si ruku na srdce (o 10 000 rokov by ste sa ma možno opýtali „na ktoré?“, ale žarty nabok!) Nezdá sa vám podozrivo studené?
To je od rozumu. Lebo rozum je studený ako cencúľ. Dávajte si pozor, aby vás z toho vášho rozumu raz netrafil šľak.

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
—————————————————————–