na2sy

Šľak ma ide trafiť z bezprostrednosti.

Šľak ma ide trafiť z bezprostrednosti vôbec. Napríklad z bezprostredných ľudí! Taký bezprostredný človek vás džafne rukou do chrbta, že sa zapotácate a zrúkne ne vás: „Čao, kámoš! Jako sa máš? Nemaj bój, je sem nejaký Džony… nemáš nejakú žuvinu?“ To v Bratislave.
V Mikuláši zrúkne: „A čo ty tu? Smiať si sa z nás prišieu? Navaľ, bohuotcuprisahám, dáku cigaretľu, lebo ti jednu takú zaonáčim, že ťa vlastná mater nespozná!“
Aj medzi papalášmi sa nájdu bezprostrední. Na jednom večierku na vysokej diplomatickej úrovni boli všetci. Náš premiér debatoval s hlúčikom diplomatov a okolo šla vtedy americká veľvyslankyňa, Jej Excelencia Shirley Templová – Blacková. Bezprostredne poťahala za rukáv premiéra a povedala: „Hallo!“ Premiér sa sklonil k nej a riekol: „Čo moja?“
Darmo vymysleli francúzski králi dvorné spôsoby – courtoisiu, darmo sa všetci šnúrujeme do určitých pravidiel – bezprostrednosť víťazí celé stáročia po celom svete a za všetkých režimov. Bezprostrednosť je zrejme ľuďom bližšia ako kurtoázia. Angličania vlastne vo svojom jazyku zrušili vykanie a majú len tykanie.
Bezprostredným patrí svet! A – predstavte si – nemôžem si pomôcť – ale mňa z bezprostrednosti ide trafiť šľak! Keď ma bezprostredne po príchode na návštevu vyzvú Cíť sa ako doma! neviem sa cítiť ako doma. Ostatní, keď prídu na návštevu – hneď sa cítia ako doma. Pojedia, popijú všetko a ja sa okúňam v kúte. „Nože si vezmi, nedaj sa ponúkať…“ – a ja nič.
„Až po vás… ja počkám…“ – jedným slovom, neviem byť bezprostredný a tak rád by som bol bezprostredný. Napríklad podaktorí sa najedia a takú grgnú, že sa záclony zdujú. Ja nie! Je by som to nevedel urobiť za nič na svete. A pritom v Číne vraj všetci grgajú po každom chode a kto si neodgrgne, urazí hostiteľa. V Číne by ma zrejme považovali za neslušného človeka.
V Amerike sú zasa všetci vtipní. Jeden čosi povie a všetci sa zubia, smejú, prehýbajú od smiechu. Druhý čosi dodá a to sa už všetci tak smejú, že nevedia prestať. Sú bezprostrední, až to búcha dverami.
My – Slováci máme to šťastie, že patríme medzi bezprostredných. Čo na srdci – to na jazyku – vravievame. Ty si Slovák – ja som Slovák – vypime si! Na zdravie! Na dožinky! A na Všehomíra. Veľmi ma mrzí, že ma z tej našej bezprostrednosti ide trafiť šľak. Keby ma išiel trafiť z prostrednosti – nepoviem ani slovo. Ale z bezprostrednosti?
Veď kde by sme boli, keby naše dievčatá neboli také bezprostredné ako sú? Nájde sa zopár takých odľudov, ako som ja – ale našťastie my sme len tlčhubovia, tárajovia – nás netreba brať vážne. Ale raz sa nadýchnem a poviem vám bezprostredne také veci, že zdúpniete. Šľak vás trafí z mojej bezprostrednosti!

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997